(ZSD) Stratená dôvera Kapitola 11.Denver a pokušenia

11. října 2013 v 20:44 | Elena1604 |  Poviedka I.Zázraky sa dejú
"Pomiluj sa so mnou, Damon. Prosím. Potrebujem to." Vošla som mu rukou do vlasov a začala ho bozkávať.

DAMON:
Po tom čo som uložil Elenu do postele, šiel som do sprchy. Potreboval som sa odreagovať. Potreboval som nad všetkým popremýšlať. Elena sa úplne zrútila. Psychicky je úplne na dne. Mohol som za to aj ja. Keby som ju nepodviedol nič z tohoto by sa nestalo. Som taký magor. Nie Elena, ale ja som našu rodinu zničil. Oprel som sa o stenu a nechal na seba striekať horúcu vodu.
Prekvapene som sa strhol, až keď mi nahá Elena vošla do sprchy.
"Pomiluj sa so mnou, Damon. Prosím. Potrebujem ťo." Rukami mi vošla do vlasov a začala ma bozkávať. Prekvapením som úplne stuhol. To bude určite ešte zostatok alkoholu. Takto sa Elena predsa nespráva. No nemohol som odolať. Bolo to už tak dávno čo som ju mal takto pri sebe.
Objal som ju okolo pása a bozky jej opätoval. Elena ma pritlačila k stene. Vtom sa ozval môj zdravý rozum. Nemôžem predsa takto zneužiť situáciu. Elena je opitá a psychicky úplne na dne.
Odtiahol som sa od nej. Nechápavo na mňa pozerala.

"Elena, ty to nechceš. Si len strašne zmätená a vystrašená. V neposlednom rade opitá," uškrnul som sa. Elena začala plakať.
"Ja len chcem na to všetko na chvílu zabudnúť." Vzlykala. Bola na tom naozaj zle. Velmi som jej chcel pomôcť. Naozaj velmi. Ale nie sexom. Hlavne keď bola v takomto stave. Bol by som strašný sviniar, keby som jej to spravil. A Elena to ani nechce. Je prosto len zúfalá. Nechcem, aby sa náš vzťah obnovil takýmto spôsobom. Ak by sa potom vôbec obnovil.
Vyšvihol som si ju do náručia a poriadne ju vyutieral. Potom som ju položil do postele. Stále jej po lícach stekali slzy.
"Damon?" zastavila ma v polovici cesty späť do kúpelne.
"Áno?"
"Prosím, ostaň pri mne. Nechcem sex. Len chcem, aby si bol pri mne." Uprela na mňa tie svoje hnedé uslzené kukadlá. Tým sa proste nedalo odolať. Uškrnul som sa a lahol si vedla nej. Boli sme úplne nahí, telo na telo. Bolo príjemné mať ju zasa pri sebe. Lahla si mi na hruď a po chvíli zaspala. Keď som sa uistil, že je všetko v poriadku a Elena pokojne spí, zaspal som aj ja.

RÁNO:
ELENA:
Keď som sa ráno zobudila bolo mi celkom dobre. Je skvelé, že upíri opicu neprežívajú tak intenzívne ako ludia. Zobudila som sa nahá. S Damonom v posteli. Taktiež nahým. Všetko som si pamätala, takže viem, že sa nič nestalo. Som rada, ale aj nerada. Velmi po ňom túžim, no nechcem tomu ešte podlahnúť. Pohlad na neho som si však naplno vychutnávala. S úškrnom som sa otočila k nemu. Vošla som mu rukou do vlasov a pobozkala ho na čelo. Potom som vstala a šla do sprchy. S hanbou som si spomenula na včerajší večer. Čo to do mňa vošlo? Ako som toto mohla dopustiť? Bude najlepšie ak pred Damonom budem predstierať nevedomosť.
"Dobré ránko," uškrňal sa Damon. Akurát som vyšla z kúpelne. Damon sa vkuse len šibalsky usmieval. Netuším či kvôli tomu, že som sa opila alebo preto, že som mu vošla nahá do sprchy a požiadala ho, aby sa so mnou vyspal.
"Dobré aj tebe. Prestaň sa uškrňať! Tak som sa opila a čo!" Rozhodila som rukami.
"Ako sa cítiš?"
"Na počudovanie, celkom dobre," pokrčila som plecami.
"Kolko si toho pamätáš?"
"Naposledy asi to ako som bola v bare. Potom to ako si ma uložil do postele." Robím, že tuho premýšlam.
"Ako som ťa uložil do postele?" Myslím, že narážal na to ako ma uložil do postele po našej sprche...
"No, odniesol si ma z baru a uložil do postele, nie? Ty si to nepamätáš? Aj ty si pil?"
"Nie, nie. Pamätám. Len som sa uisťoval." Vyzeral byť sklamaný.
"A už nič iné si nepamätáš?" opýtal sa po chvíli. Ale samozrejme, že si pamätám Damon. Všetko do detailov, ale nechce sa mi to s tebou teraz rozoberať!
"Nie, už nič," pokrčila som znova plecami. Pozdvihla som obočie.
"Mala by som si ešte niečo pamätať?" Damon sa uškrnul. "Nie. Len ťa naťahujem." Pretočila som očami.
"Somár!" Hodila som do neho moje nohavice a s úškrnom si lahla späť do postele. Pre zmenu sa do sprchy pobral Damon.

DAMON:
"Dobré ráno," uškrnul som sa, keď z kúpelne vyšla Elena. Nemohol som sa prestať smiať. Vidieť ju opitú bolo zábavné. Hlavne v sprche. Bože, dúfam, že si to pamätá! Chcem, aby si pamätala ako po mne túžila, ako ma potrebovala!
"Dobré aj tebe. Prestaň sa úškrňať! Tak som sa opila, a čo." Naoko zlostne rozhodila rukami.
"Ako sa cítiš?" opýtal som sa starostlivo. Velmi dobré viem aké je to mať opicu.
"Na počudovanie, celkom dobre," pokrčila plecami.
"Kolko si toho pamätáš?" zaujímal som sa. Modlil som sa, aby si našu spoločnú sprchu pamätala.
"Naposledy asi to ako som bola v bare. Potom ako si ma uložil do postele." Možno len predstiera, že si nič nepamätá.
"Ako som ťa uložil do postele?" skúšal som ďalej.
"No, odniesol si ma z baru a uložil do postele, nie? Ty si to nepamätáš? Pil si aj ty?" Samozrejme, že si to pamätám! Snažím sa donútiť TEBA!, aby si si spomenula.
"Nie, nie. Pamätám. Len som sa uisťoval." Dúfam, že som nevyzeral sklamaný. Pretože vnútri som bol nesmierne sklamaný.
"A už nič iné si nepamätáš?" znova som sa opýtal.
"Nie, už nič," pokrčila plecami, no zrazu povytiahla jedno obočie.
"Mala by som si ešte niečo pamätať?" Uškrnul som sa. "Nie. Len ťa naťahujem." Pretočila očami.
"Somár!" uškrnula sa a hodila do mňa svoje nohavice. S úškrnom si lahla do postele. Bolo to príliš lákavé, tak som sa pobral do sprchy.
Žeby si to Elena fakt nepamätala? Buď je dobrá herečka alebo si fakt absolútne nič nepamätá. Čo je dosť škoda...

ELENA:
Kým bol Damon v sprche, premýšlala som. Spomínala som na to čo sa stalo včera. Strašne som sa za to hanbila, no bola som aj sklamaná. Jedna moja časť si velmi priala, aby Damon súhlasil a krásne ma pomiloval. V poslednej dobe som po ňom velmi túžila. Asi to bolo tým, že som bola zvyknutá mať sex aj dvakrát do dňa! A teraz. Vidieť ho pri mne, nahého, hneď vedla mňa. Je to strašne lákavé. Ale nemôžem podlahnúť.
O chvílu sa Damon vrátil zo sprchy. Bol nahý. Opäť!
"Prečo tu zasa beháš nahý?" opýtala som sa s tichým zakvílením.
"Zabudol som si zobrať veci." Nahol sa cezo mňa po svoje nohavice. Bol tak blízko! A bol nahý! Teplo, ktoré sálalo z jeho tela bolo úžasné. Skoro som sa neovládla a pritiahla si ho k sebe. Keď sa postavil, obtrel sa o mňa....tým! Vzdychla som. Samozrejme, že si bol vedomý toho čo to so mnou robí a spravil to naschvál!
Šibalsky sa usmieval a obliekal. Tak a dosť! Keď môže provokovať on, môžem aj ja.
Postavila som sa z postele. Nahá! Obtrela som sa o neho rovnako ako on o mňa a odcupitala ku svojim veciam. Počula som ako zalapal po dychu a potichu zastonal. Uškrňajúc som sa obliekala a užívala si svoje malé víťazstvo.
"Kam ideme?" opýtala som sa.
"Netuším. Tu sme nejaké extra info nedostali, takže ďalšia zastávka asi New Orleanse," pokrčil Damon plecami.
"Prečo práve New Orleanse?"
"Rovnako ako ty, netuším vôbec nič. No je pravdepodobné, že tam budú. Je to New Orleanse. Čarovné mesto," žmurkol Damon a ja som sa zasmiala.
"Prečo čarovné?"
"Zažil som tam naozaj pekné a vášnivé roky. Mimotoho Stefan tam strávil väčšinu svojich rozparovačských čias." Tak sme sa teda pobrali do New Orleanse. Znova sme skončili v bare. Ale tak mohlo mi dôjsť, že najviac známych bude mať Damon práve v baroch a na podobných miestach. Tu nám však Damonov ďalší kamarát - Joey - povedal, že Stefana bohužial nevidel. Sklamane sme sa vrátili do motela. Sedela som na posteli a premýšlala ako ďalej. Damon si ku mne klakol a donútil ma pozrieť mu do očí. Mal ich nádherné. Tak krásne modré a hlboké. Mala som pocit, že mi vidí až na dno duše. Pohladil ma po líci.
"Bude to v poriadku. My ich nájdeme. Prisahám." Verila som mu. On nedovolí, aby sme sa do MF vrátili bez naších detičiek. Prikývla som. Pozrela som mu do očí a to bol môj koniec. Znova ma v nich uväznil. Pozrela som mu na pery a znova do očí. Chcela som ho pobozkať. Velmi! Damon sa ku mne naklonil a spýtavo na mňa pozrel. Chcel povolenie. Keď som neprotestovala, pobozkal ma. Najprv jemne a neisto, no neskôr vášnivejšie. Vošla som mu rukou do vlasov a pritiahla si ho k sebe. Damon sa na mňa prevalil. Ležala som pod ním, tisnúc ho k sebe a bozkávajúc ho ešte vášnivejšie. Cez hlavu som mu pretiahla tričko a on urobil to isté so mnou. Bolo nesmierne príjemné opäť cítiť jeho telo na tom mojom. A vtom.... mi zazvonil telefón. V duchu som zakliala no brala som to ako znamenie. Rýchlo som sa postavila a vzala mobil.
"Ahoj."
"Caroline, ahoj," pozdravila som ju.
"Ako sa máte? Je niečo nové?"
"Nie nič. Vieme len to, že boli v Denveri, no prišli sme neskoro. Teraz sme v New Orleanse." Sadla som si na postel a obliekla si tričko.
"Aha. To je mi lúto. Ale neboj, vy ich určite nájdete." Smutne som sa pousmiala. Bolo milé počuť kamarátkin hlas.
"Dúfam, že áno. A čo nové v Mystic Falls? Čo Nina a Elijah?" zaujímalo ma.
"No, Elijah sa snaží a Nina je v pohode. Len jej chýbajú rodičia a súrodenci." Moje malé dievčatko. Tak velmi mi chýba. No to aj dvojičky. Musíme ich nájsť. Nemôžeme sa vrátiť bez nich.
"Povedz jej, že spravíme všetko pre to, aby sme jej súrodencov našli. Pozdravuj ju a povedz, že ju obaja velmi lúbime." Damon ma pozoroval s otáznikami v očiach.
"Odkážem. A čo ty a Damon? Ako je to medzi vami?" Pozrela som na Damona. Samozrejme, že všetko počul. Polonahý si lahol na postel aj so svojím arogantným úškrnom. Provokačne podvihol obočie. No tak, bejby, čo povieš? Hovoril jeho výraz. Hodila som doňho vankúš a zavrela sa do kúpelne.
"Caroline, všetko ti poviem, keď sa vrátime." Prevrátila som očami.
"Je pri tebe? Takže spoločná izba." Úplne som cítila ako sa na druhom konci lišiacky usmieva.
"Áno."
"Tak dobre, ale keď sa vrátiš, očakávam detaily. Chcela som vedieť ako sa máte. Dávajte si pozor." Rozlúčili sme sa a ja som si s povzdychom sadla na vaňu. Premýšlala som nad tým čo sa pred desiatimi minútami stalo. Vlastne nestalo. Naozaj som bola pripravená znova to s Damonom skúsiť. Chcela som ho. Bože, tak velmi som po ňom túžila! Už sa to skoro stalo, keď vtom... zazvoní telefón. Možno to naozaj bolo znamenie, napadlo mi znova. Možno sa to ešte nemalo stať. Budem to tak brať a na všetko radšej zabudnem. Ďalej som už nemohla rozmýšlať, pretože mi na dvere búchal Damon.
"Elena, si v poriadku?" Otvorila som dvere, za ktorými stál Damon. Usmiala som sa.
"Som v poriadku." Damon sa zamračil, no na nič sa nepýtal. Začo som mu bola vďačná.
"Čo nové v Mystic Falls?" opýtal sa.
"Malej chýbame, Elijah sa ževraj snaží, aj keď úprimne si ho s dieťaťom neviem predstaviť, a Caroline..." Nenechal ma dohovoriť: "A Caroline strašne zaujíma ako to medzi nami je." Damon sa ku mne naklonil s tým jeho očarujúcim polovičným úsmevom. Nosmi sme sa skoro dotýkali. Jeho dych ma šteklil na líci. Musela som zatvoriť oči a zaťať zuby. Túžila som po ňom, až to bolelo. Mala som chuť zastenať. Od bolesti aj túžby.
"A ako to medzi nami vlastne je?" Nosom sa mi obtrel o líce.
"Damon..." položila som mu ruky na hruď a odtiahla sa.
"Musíme sa sústrediť na dvojičky." Obišla som ho a šla sa zbaliť.
"Prekliaty telefón," zaklial Damon. Tomu som sa musela zasmiať.

DAMON:
Prekliaty telefón! Stále som nemohol uveriť, že ma od milovania s Elenou delilo len tak málo. A všetko to zničil ten prekliaty telefón! No aspoň viem, že jej nie som lahostajný. Stále jej však niečo bráni, aby bola so mnou. Ani sa jej nečudujem, veď som ju podviedol! Bože, som taký magor!
"Dopekla!" Ulavil som si pošepky. Sedeli sme v tichosti v aute a viezli sa z New Orleanse.
Elena na mňa prekvapene pozrela. Zrejme ma počula.
"Ani sa nepýtaj," pokrútil som hlavou a šoférujúc pozrel von. Prechádzali sme okolo krčmy Čierna ruka. Už sme skoro na konci mesta. Počkať, Čierna ruka? To je mi známe. Zrazu mi svitlo a prudko som zabrzdil...

LILLY:
"To radšej nechcite vedieť." Vystrašene som pozrela na brata. Ten rovnako vystrašene pokrčil plecami.
"Už tam konečne budeme?" Brat nervózne klopkal po okne. Sedeli sme v aute a Stefan nás viezol ku Alexandrovi.
"Nie, ešte nie!" Stefanovi už dochádzali nervy.
Boli sme tam až o pol hodiny. Zastavili sme pri nejakej krčme. Zdesene sme pozerali na vysokého odstrašujúco vyzerajúceho chlapa pred vchodom. Potetovaní ludia vchádzali dovnútra. Mnohí z nich boli ovešaní všelijakými reťazami.
"No ták, švihajte!" rozkázal Stefan, keď sa nám nechcelo vyliezť z auta. Otvoril dvere a vytiahol nás von. So strachom v očiach sme sa s Damonkom chytili za ruky a následovali Stefana.
Vošli sme do zafajčenej miestnosti. Všade bolo cítiť dym, alkohol a prepotených chlapov. Na pohovkách sa k sebe vášnivo tisli páry. Bolo to nechutné. Radšej som sa chytila Stefana a zavrela oči. Potkýnavo sme sa dostali pred nejaké dvere. Hudbu bolo počuť len z dialky a boli sme sami.
Stefan váhavo zaklopal na dvere. Otvorila nám nejaká hnedovlasá žena.
"Koho mám ohlásiť?"
"Stefan Salvatore," predstavil sa Stefan.
"Pán Salvatore." Srdečne sa usmiala: "Nech sa páči, ste netrpezlivo očakávaní." Rukou pokynula, aby sme vošli a uhla nám z dverí. Vošli sme. Miestnosť vyzerala ako obývačka. Uprostred bol velký gauč, na ktorom sedel nejaký muž. Fajčil nejakú hrubšiu a dlhšiu cigaretu. Videla som to v zopár filmoch. Myslím, že sa to nazýva cigara. Predstúpili sme pred neho a ja som si ho mohla detailne prezrieť. Mal čierne vlasy a čierne ladové oči. Keď nás zbadal vyzeral uchvátene. Dokonca zabudol fajčiť tú cigaru. Stále si nás prezeral. Desil ma. Potom konečne pozrel na Stefana.
"Takže predsa si ich priviedol. Úprimne, neveril som."
"Čo s nimi chceš robiť?" Alexander si už Stefana nevšímal a venoval sa nám.
"Sadnite si, zlatíčka," usmial sa. Ukázal na miesto vedla seba. S Damonom sme si vymenili pochybovačné pohlady, no napokon sme spravili čo chcel. Sadli sme si vedla neho a čakali čo bude ďalej.
"Ako sa voláte, miláčikovia?" stále sa srdečne usmieval.
"Damon."
"Lilly," odpovedali sme. Alexander nám podal niečo čo vyzeralo ako pomarančový džús čo píjava Nina.
"Čo je to?" opýtal sa Damon.
"Pomarančový džús, nebojte sa."
"My pijeme len krv," vrátila som mu pohár. Damon urobil to isté. Alexander ich vzal a položil na stôl.
"Naozaj? A čím sa ešte odlišujete od ludí?" zaujímal sa Alexander. Tak sme mu vyrozprávali všetky naše odlišnosti.
"Naozaj zaujímavé stvorenia." Usmial sa a pozrel na Stefana.
"Čo s nimi chceš robiť?" opýtal sa Stefan znova.
"Chcem spoznať aj Ninu."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama