Život našich hviezd Kapitola 20.Santa Monica

25. srpna 2013 v 23:09 | Elena1604 |  Poviedka II.život našich hviezd
"Nina?..... Vezmeš si ma?" Prekvapene som otvorila ústa do korán. Myslí to vážne? Bola som v totálnom šoku. No bola som aj dojatá a nesmierne šťastná. On si ma chce fakt vziať. Miluje ma. A ja milujem jeho. Chcem ho. Velmi. Chcem byť jeho manželka. So slzami v očiach som sa mu vrhla okolo krku. Silno som ho objala a vášnivo pobozkala.
"Áno," pošepkala som. Ian sa usmial a znova ma pobozkal. Položil ma do piesku a jemne prilahol svojim krásnym, vypracovaným telom. Zašla som mu rukou do vlasov.
Stále som nemohla uveriť tomu, že sme spolu! A zasnúbení! Nebolo to tak dávno čo som o tomto všetkom len snívala.
Ian mi vošiel rukou pod tričko a hladkal po chrbte. Nesmierne som po ňom túžila. Bozky som mu vášnivo a chtivo oplácala. Aj ja som mu vošla pod tričko a strhla ho. Ian vzdychol.
"Dnes si nejaká divoká," uškrnul sa, olízol si pery a taktiež mi vyzliekol tričko.
"To hovorí ten pravý," zastonala som, keď mi strhol nohavice aj s nohavičkami. Tvrdo som bojovala s jeho opaskom. Pre jeho bozkoch a dotykoch to bolo dosť obtiažne, ale zvládla som to. O chvílu bol uż aj Ian celkom nahý. Chvílu sme na seba len hladeli a vychutnávali si krásu toho druhého.
"Nik nás neuvidí?" zašepkala som nervózne. Ian len pokrútil hlavou a znova sa venoval mne. Naplno som sa mu oddala na pláži pri splne.


Bolo to krásne a romantické do chvíle kým mi nenapadlo, že nás môžu vidieť paparazzi.
"Ian!" vykríkla som z polospánku a vystrašene sa posadila.
"Čo sa deje? Už som skoro spal," uškrnul sa so stále zavretými očami.
"Ty chceš spať na pláži?"
"Nie. To bol iba žart." Posadil sa ku mne a hladil ma po nahej pokožke.
"Čo sa deje?" opýtal sa.
"Paparazzi. Neuvidia nás?"
"Nie." Pobozkal ma na rameno. Stále som sa však nemohla upokojiť.
"Neboj. Zariadil som to. Poďme sa okúpať a pôjdeme spať," usmial sa a vyšbihol si ma do náručia. O chvílu sme už spoločne plávali naprieč oceánom. Plávali sme až k bojkám. Zavesila som sa na Iana. Oblapila som ho nohami a objala okolo krku. Pritiahol si ma k sebe a vášnibo pobozkal.
"Lúbim ťa," povedala som s pohladom zakliesneným do jeho krásnych očí.
"Aj ja ťa lúbim. Nevieš si ani predstaviť ako velmi." Znova ma pobozkal a ponoril do vody.
"Ian!" hrešila som ho, keď sme sa vynorili. On sa len uškrňal.
"Chcel som len skúsiť dýchanie z úst do úst pod vodou," usmial sa a pritiahol k sebe. Ešte chbílu sme plávali a potom šli do hotela.
Konečne po dlhej dobe som šla spať naozaj spokojná. Bola som zasnúbená! A môj snúbenec nebol nik iný než Ian Somerhalder. Milujem ho. Váže moc. Nikdy som k nikomu nič podobné necítila. Desí ma to, no teší zároveň.

IAN:
Celý deň som sa na to odhodlával. Dvadsaťštyri hodín som si precvičoval ako Ninu požiadať o ruku. Není to ešte skoro? Skutočne sme spolu len pár dní! Neodmietne ma? To by som neprežil. Hladal som vhodnú príležitosť, no nikdy sa mi nenaskytla. Chcel som, aby to bolo niečo výnimočné. Niečo načo ani jeden z nás nikdy nezabudne. Nemohol som kvôli tomu ani spať. Okolo pol noci som šiel na terasu. Mali sme výhlad na more a krásnu piesočnatú pláž. Dnes v noci bola zaliata mesačným svitom. Bol spln. Nádherná atmosféra. Taká intímna a romantická.
Z vrecka nohavíc som vytiahol prsteň. Pozrel som naň a potom pred seba. Usmial som sa a šiel za Ninou. Tešil som sa ako malé dieťa.
"Miláčik," budil som Ninu kým sa neprebrala. Nádherne sa na mňa usmiala a vošla mi rukou do vlasov. Bol to príjemný pocit. Opätoval som jej úsmev a vytiahol ju z postele.
"Chcem, aby si so mnou šla na pláž."
"Teraz?" spýtala sa prekvapene. Šibalsky som sa usmial. Nina sa nakoniec dala odviesť na pláž. Kráčali sme po nádhernej pláži s prepletenými prstami. Úplne som sa nehal pohltiť tým, že som tu so ženou, ktorú už tak dlho milujem. No potom som si uvedomil prečo tu vlastne som a sadol si do piesku. Keď na mňa Nina zmätene hladela, znervóznel som. Ukázal som na miesto vedla seba.
Znova som bol nervózny a zrejme to neušlo ani jej. Stále na mňa nechápavo hladela. Díval som sa do zeme. Dodal som si odvahu a otočil sa k nej. Chytil som jej ruky a zahladel sa do tých jej krásnych hnedých očí.
"Nina? ..... Vezmeš si ma?" spýtal som sa bez ďalších okolkov. Prešli sekundy, možno až minúty a Nina stále nič nehovorila. Dívala sa na mňa ako na blázna a nad niečím tuho premýšlala. Vedel som to, pretože krčila čelo. Na tvári mala plno emócií, od zmätku až po lásku.
O chvílu, ktorá mne pripadala ako večnosť, sa so slzami v očiach na mňa vrhla. Objala ma a vášnivo pobozkala.
"Áno," šepla. Viac som nepotreboval. Úprimne a s úlavou som sa zasmial a pobozkal ju. Jemne, s pohladom priklincovaným do jej očí, som ju položil do piesku. Čo najjemnejšie som ju prilahol. Rukou mi zašla do vlasov. Ja som jej tou mojou zašiel pod tričko a hladil po chrbte. Znova ma pohltila túžba. Túžil som po tejto žene, tak velmi ako ešte nikdy po nikom. Nikdy som nič podobné k nikomu necítil. Lúbil som ju celým svojim srdcom.
Nina mi tiež vošla pod tričko a nemilosrdne ho zo mňa stiahla. Túžba sa stále zväčšovala. Vzdychol som nad jej vášňou a túžbou.
"Dnes si nejaká divoká," uškrnul som sa, olízol si pery a taktiež z nej strhol tričko. Potom som sa vrhol na jej nohavice.
"To hovorí ten pravý," vzdychla, keď sa mi ich podarilo vyzliecť aj s nohavičkami. Moje veci zastihol rovnaký osud. Chvílu sme na seba len hladeli.
"Nik nás neuvidí?" zašepkala zrazu Nina. Len som pokrútil hlavou a začal sa jej naplno venovať.

Po nádhernom milovaní na pláži pri splne, sme ležali a pozerali na oblohu.
"Ian!" vykríkla Nina odrazu a prudko sa posadila.
"Čo sa deje? Už som skoro spal," usmial som sa so stále zavretými očami.
"Ty chceš spať na pláži?"
"Nie. To bol iba žart." Tiež som sa posadil a hladil ju po nahej pokožke. "Čo sa deje?"
"Paparazzi. Neuvidia nás?"
"Nie." Pobozkal som jej rameno.
"Neboj. Zariadil som to. Poďme sa okúpať a pôjdeme spať." Vyšvihol som si ju do náručia. Plávali sme až k bojkám. Nina ma oblapila nohami a objala okolo krku. Pritiahol som ju tesne k sebe a vášnivo pobozkal.
"Lúbim ťa," povedala s pohladom upretým do mojich očí.
"Aj ja ťa lúbim. Nevieš si predstaviť ako velmi." Pobozkal som ju a ponoril do vody.
"Ian!" hrešila ma, keď sme boli nad hladinou. Len som sa uškrňal.
"Chcel som len skúsiť dýchanie z úst do úst pod vodou," usmial som sa a znova ju pritiahol k sebe. Chvílu sme ešte boli vo vode a potom šli do hotela.
Do postele som šiel so spokojným úsmevom. Zvládol som to! Naozaj som to dokázal a požiadal Ninu o ruku. A ona povedala áno! Mám snúbenicu a je to žena, ktorú neskutočne lúbim a obdivujem.

RÁNO:
Zobudil som sa okolo desiatej. Nina vedla mňa pokojne spala. Pobozkal som ju na čelo a šiel do sprchy. Tam ma napadlo, že som včera Nine nedal prsteň. Hneď ako sa zobudí to musím napraviť.
Po horúcej sprche som sa len v uteráku okolo panvy pobral späť do izby. Nina už bola hore. Kukala na mňa, z postele, tými svojimi krásnymi hnedými očiskami.
"Dobré ránko," usmiala sa.
"Dobré aj tebe." Nahol som sa k nej a pobozkal ju. Sadol som si vedla nej na postel. Hladil som ju po líci a v tom ma napadol ten prsteň. Bez slova som šiel poň.
"Kam ideš?" zakvílila Nina.
"Počkaj chvílku." Zalovil som vo vrecku a našiel prsteň. Znova som si sadol k Nine. Pozrel som jej do očí.
"Včera som na niečo zabudol," usmial som sa. Ukázal som krabičku. S úsmevom od ucha k uchu na mňa pozrela. Aj ja som sa stále usmieval. Bola to magická chvílka. Taká intímna. Otvoril som krabičku. Díval som sa na Nininu užasnutú tvár. Prsteň som vybral. S pohladom upretým do jej oči som jej ho nasadil.
"Ďakujem, miláčik. Je nádherný." Pohladila ma po líci a jemne pobozkala. Usmial som sa a znova pozrel na jej ruky. Ten prsteň bol na nej ešte krajší. Dôkaz toho, že je moja. Na pravej ruke som jej zbadal prsteň ešte od vianoc. Usmial som sa ešte viac.
"Ty máš stále ten prsteň od Vianoc?" opýtal som sa prekvapene, no potešene.
"Odkedy si mi ho navliekol som ho dole nedala," krásne sa usmiala. Znova som ju musel pobozkať. Potreboval som to. Potreboval so ju. Lúbil som ju. Velmi.

NINA:
Keď som sa zobudila, Ian v izbe nebol. No počula som sprchu, tak som sa upokojila. S úsmevom od ucha k uchu som Iana pozorovala, keď sa vrátil. Mal na sebe len uterák a bol nádherný. Na chvílu som si pomyslela ako môže niečo také krásne patriť len mne. No spomenula som si na pláž a vedela, že JE len a len môj.
"Dobré ránko," popriala som.
"Dobré aj tebe." Pobozkal ma na čelo. Hladil ma po líci. Strašne som si to užívala, no zrazu vstal a odišiel. Hrabal sa vo svojom vrecku na nohaviciach.
"Kam ideš?" Myslela som, že sa chce obliecť.
"Počkaj chvílu." Neobliekol sa len si sadol späť ku mne. Zahladel sa mi do očí.
"Včera som na niečo zabudol," usmial sa. Ukázal mi nejakú krabičku. Poskočilo mi srdce. Presne som vedela čo v nej je. Snubný prsteň! Včera mi predsa žiadny nedal! S úsmevom som naňho pozrela. Aj on na mňa pozeral a celý žiaril. Bol rovnako šťastný a nedočkavý ako ja. A táto chvíla bola nesmierne romantická a intímna. Patrila len nám dvom. Ešte dlho budeme na ňu spomínať rovnako ako na naše polnočné zásnuby.
Ian otvoril krabičku a j som ostala úplne paralizovaná. Ten prsteň bol nádherný! Strieborný, alebo žeby biele zlato?, s diamantovým očkom uprostred. Pri každom pohybe sa ligotal. Ian mi ho navliekol s pohladom upretým do mojich očí. Ešte aj v takejto chvíli som sa v nich úplne stratila. Tie jeho modré očiská sa ligotali rovnako ako ten prsteň teraz už na mojej lavej ruke. Bože, tak strašne som ho lúbila!
"Ďakujem, miláčik. Je nádhrný." Pohladila som ho po tvári a vlepila jemný bozk.
"Ty máš stále ten prsteň od Vianoc?" opýtal sa Ian zrazu. Znel potešene.
"Odkedy si mi ho navliekol som ho dole nedala," usmiala som sa. Ian ma znova pobozkal. Zasa som musela premýšlať nad tým, že sme konečne spolu. Konečne je môj aj naozaj nie len cez predstieranie. A na prste nosím krásny a ligotavý dôkaz toho, že ma lúbi rovnako silne ako ja jeho. Viac som k životu ani nepotrebovala. Strašne moc ho lúbim!

Ďalšie dni našeho volna šli strašne rýchlo. Uživali sme si pláž a more od rána do večera. Potom sme šli na prechádzku, do mesta, do všelijakých podnikov a každú noc vyčerpaní do postele.
Keď si pomyslím, že sa musíme obaja vrátiť späť do práce...... Samozrejme, sme sa aj tešili. Na priatelov, nové scény a nové TVD diely. Ale páčilo sa mi mať Iana len pre seba. Celé dni sme boli spolu, nikým nerušení. No vedela som aj to, že to nemôže trvať večne. Koniec koncov máme pred sebou ešte svadobnú cestu. Pri tej predstave som sa usmiala.
"Čo je také vtipné?" opýtal sa Ian. Kráčali sme po móle v plavkách, prsty prepletené. Ian bol krásny. Chlpky na hrudi sa mu jemne ligotali z nedávneho kúpania, slnko ho osvetlovalo a tvorilo za ním bielu svetožiaru. Vyzeral ako nejaká mýtická bytosť, možno anjel? Neovládla som sa a musela ho pobozkať. Ian prekvapene stál, no potom mapritiahol k sebe. Keď sme sa s úsmevom od seba odlepili, sadli sme na mólo a vychutnávali si západ slnka.
Pozrela som na Iana. Hladel na mňa a usmieval sa.
"Prečo tak na mňa hladíš?" usmiala som sa. Oprel si čelo o moje a pozrel mi do očí.
"Pretože ťa lúbim," pobozkal ma na čelo a objal okolo ramien. Hlavu som položila na jeho rameno a pozerala na oblohu.
"Aj ja ťa lúbim. Strašne moc," šepla som.

Po šiestich krásnych dňoch sme museli letieť domov. Bola len sobota ráno, ale Ian mal nejaké stretnutie jeho nadácie ISF.
"Budeš mi chýbať, ale musím ísť," pobozkal ma.
"Zatial pa," povedala som trocha smutne. Za tých šesť dní som si zvykla byť s ním 24 hodín denne.
"Pa." A už ho nebolo.Rozhodla som sa, že mu aspoň niečo dobré navarím.
Keď som mala spravenú večeru, zapla som TV. Nič zaujímavé tam nebolo, ale aspoň mi rýchlejšie ušiel čas. Asi po dvoch hodinách strávených pri telke, ma vyrušil telefón. Potešila som sa. Možno to je Ian, no bolo to len neznáme číslo.
"Prosím."
"Dobrý deň, vy ste Nina Dobrev? Priatelka Iana Somerhaldera?" ozval sa v telefóne ženský hlas. Už snúbenica, pomyslela som si pyšne a s úsmevom.
"Áno. Deje sa niečo?" opýtala som sa.
"Nemáme dobré správy." Úsmev mi zamrel na perách a srdce vynechalo jeden úder. Čo sa stalo? "Váš priatel mal autonehodu. Je v miestnej nemocnici. Priviezli ho pred hodinou." V tej chvíli akoby sa mi zrútil svet. Prestala som dýchať a začala plakať. Bolo mi na omdletie. Môj miláčik mal autonehodu. Leží v nemocnici! Nebolo to tak dávno čo ma bozkával! Musela som sa vzchopiť. Musím ísť za ním. Potrebujem ho vidieť a presne vedieť čo s ním je.
"Haló! Slečna? Ste tam?"
"Hneď príde," zložila som, niečo na seba hodila a utekala do nemocnice.

"Dobrý deň, čo si prajete?" opýtali sa ma na recepcii nemocnice.
"Som Nina Dobrev. Idem za Ianom Somerhalderom," vychrlila som so zaslzenými očami.
"Jasne."
"Je na izbe číslo 145," povedala po chvíli. Prikývla som a šla za ním. Akurát z jeho izby vychádzal doktor.
"Prosím, povedzte, že je v poriadku?"
"A vy ste?" opýtal sa.
"Nina Dobrev. Jeho snúbenica." Pokynul mi, aby som si sadla na stoličku pred izbou. Chcela som vidieť Iana, no potrebovala som zistiť čo s ním vlastne je. Neochotne som sa teda posadila.
"Nemáme dobré správy," povedal doktor a s lútosťou v očiach na mňa pozrel.
"Váš snúbenec je v ohrození života. Má silne poranený mozog aj lebku. Zatial je v kóme, nik nevie kedy sa môže prebrať. Hocikedy nás môže nadobro opustiť. Je mi lúto, ale nedávam mu velké šance na prežitie."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama