Život našich hviezd Kapitola 19.

25. srpna 2013 v 23:07 | Elena1604 |  Poviedka II.život našich hviezd
V LIETADLE:
"To je také úžasné, že nám Julie dala týždeň volna." Spokojne som sa uvelebila v sedadle prvej triedy vedla najkrajšieho chlapa na planéte, ktorý ma miluje! Na súhlas sa usmial a pobozkal ma. Opätovala som mu úsmev a oprela sa o jeho rameno. Pritiahol si ma k sebe a lietadlo sa odlepilo od zeme. Letíme! Do Santa Monici! Bože. To bude dovolenka! Som nesmierne vzrušená.


NESKÔR:
"Miláčik, vstávaj! Už sme tu," budí ma Ian bozkom na čelo. Kde som? pomyslela som si rozospato. Aha! V lietadle. A ževraj už sme tu. Ešte stále v polospánsku som sa pozrela na scenériu pred nami. Naozaj už sme na rovnej zemi, obklopení krásami Santa Monici. S úsmevom na to pozerám, no potom pozriem na muža vedla ,seba. Ian bojuje s našou príručnou batožinou. Bože. Je taký krásny. Ešte aj v takejto situácii. Pritiahla som ho za lem džínsou späť k sebe na sedadlo.Prekvapene sa na mňa pozrel, no potom sa uškrnul tým svojím polovičným Damonovským úsmevom.
"Velmi pekne ďakujem za dovolenku," usmiala som sa s rukou okolo jeho krku.
"Veď sme len prišli," opätoval mi úsmev a dal mi neposlušný pramienok vlasov za ucho. Pohladkal ma na líce s hlbokým pohladom do mojich očí.
"S tebou bude každá dovolenka úžasná." Jemne som pritisla svoje pery k tým Ianovým. Bozky mi vracal s rovnakou jemnosťou, no bola v nich aj divokosť, vášeň a vzrušenie. Už sme obaja boli zadychčaný, ja som mala prsty aborené v Ianových vlasoch, keď nás vyrušila letuška.
"Prepáčte, ale mali by ste vystupovať." Prekvapene som sa porozhliadla a zistila, že v lietadle sme naozaj už len my. Ian si vytiahol ruku spod môjho trička -ako a kedy sa tm vlastne dostal?- a ospravedlnil sa letuške so svojim stopäťdesiat wattovým úsmev. Chytil ma za ruku. Nie veli ochotnesom sa postavila a následovala ho vo z lietadla. Ian sa ušrňal ako 10 ročný chlapec prichytený pri nejakej vilomenine. Vlastne to tak nejak aj bolo. Vyzeral pritom tak sexi ako ri hocičom inom. Som do neho prste beznádejne zamilovaná. A najlepšie na tom je to, že on do mňa tiež.
"Dobrý deň," koketne sa usmiala sekretárka v hoteli, kde zrejme máme izbu. Túżobne hladí na Iana. Na môjho Iana! Samu seba som prekvapila tým aká dokážem byť žiarlivá. Zazrela som na Iana, aby ju prestal ohurovať tými svojimi dychberúcimi úsmevmi. Ten to však ignoroval. Prevzal klúče a odvedol ma do nádherného apartmána.
"Poflirtoval si si so sekretárkou?" neodpustila som si, keď sme osameli. Ian s úsmevom pretočil očami a podišiel ku mne. "Nežiarli. Bolo to len pár úsmevou. Mala ma na päť minút. Ty ma máš navždy." Odmlčal sa a priblížil sa k mojim perám. Zrýchlil sa mi dych. V izbe sme boli len my dvaja. Svietili tu len dve malé lampičky. Ian bol tak blízko a zároveň tak ďaleko. Nedotýkal sa ma. A ja som po jeho dotyku priam prahla. Neudržala som zastonanie čo sa zo mňa vydralo.
"Ak budeš chcieť," zašepkal mi do ucha zmyselným hlasom. Čo ak budem chcieť? Aha. Ostať s ním. Jasne, že chcem. No teraz chcem, aby si ma konečne pobozkal! kričala som v duchu. No stále sa ktomu nejak nemal. Len na mňa hladel tými svojimi krásnymi modrými očkami. Musela som prevziať iniciatívu. Objala som ho okolo krku a vášnivo ho pobozkala. Bol z toho tak mimo, že chcílu omráčene stál, no potom ma objal okolo pása a bozky mi vracal s rovnakou intenzitou. Pomaly sme sa priblížili k posteli a o chcílu aj do nej padli. Ian ma neprestával bozkávať a popritom ma stihol aj vyzliecť. Ja som také šťastie, samozrejme, nemala. Zápasila som s jeho košelou až kým som ju prosre neroztrhla. Ian sa tlmene zasmial a stiahol zo seba nohavice aj s trenkami...

V NOCI:
"Miláčik," triasol so mnou Ian až kým som volky-nevolky neotvorila oči. Pozrela som naňho. Cez okno k nám prenikal svit mesiaca-splnu a Ian v ňom vyzeral nádherne Ako nejaký boh alebo mýtická bytosť. Usmiala som sa na neho, vošla mu rukou do vlasou a pohladila ho po líci. Ian mi úsmev opätoval a popri tom ma vytiahol z postele.
"Chcem, aby si so mnou šla na pláž."
"Teraz?" opýtala som sa zmätene. Mohla byť tak polnoc. Ian so šibalským úsmevom prikývol. Čo má asi za lubom? Nedozviem sa to ak sním nepôjdem. Tak som sa ním teda nechala odviesť na krásnu, mesačným svitom zaliatu pláž. Kráčali sme ruka v ruke až kým sa Ian nezastavil a sadol si. Zmätene som na neho hladela. Trocha nervózne my naznačil, aby som si sadla k nemu. Ian je nervózny. Čo sa deje? Sadla som si a stále na neho hladela. No Ian mal sklonenú hlavu a kukal do zeme. Čakala som kým niečo nespravý alebo nepovie. A dočkaa som sa. Ian sa otočil ku mne. Chytil ma za ruky a zahladel sa mi do očí.
"Nina?...... Vezmeš si ma?"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama