Stratená dôvera (ZSD) Kapitola 9.Stefan

25. srpna 2013 v 22:51 | Elena1604 |  Poviedka I.Zázraky sa dejú


Dvojičky vo svojej izbe neboli. Prehladal som celý dom aj záhradu, ale nikoho som nenašiel. Možno šli za nami, pomyslel som si. Vzal som mobil a zavolal Elene.
"Čo sa deje, Damon?"
"Sú u teba dvojičky?" opýtal som sa narovinu.
"Nie nie sú. Nemali byť v penzióne?" spýtala sa vystrašene.
"Nuž, mali. Ale nie sú. Musím ísť," zložil som a vyťukal ďalšie číslo. Boniino.
"Ahoj."
"Ahoj, nie sú u teba dvojičky?" Neboli tam a ani u Caroline. Tak, kde dopekla sú?
O chvílu, ako som predpokladal, prišla Elena.
"Stále nič?" Pokrútil som hlavou. Elena sa zatvárila ešte zničenejšie. Hneď na to akoby si niečo uvedomila. Začala sa obzerať, azda načúvať zvukom v dome? Uvedomil som si, že hladá Charlotte.
"Nie je tu," povedal som zrazu. Elena na mňa zmätene pozrela.
"Charlotte. Nie je tu."
"To na veci nič nemení," povedala odmerane.
"Ja vie. Ani som si to nemyslel." Len prikývla. Vzala mobil a vytáčala niečie číslo.
"Čo robíš?"
"Volám Bonnie." Vzal som jej mobil a zrušil hovor. Nechápavo na mňa hladela.
"Už som im volal. Tam nie sú. A myslím, že už ani nie sú v Mystic Falls." Vrátil som jej mobil a šiel k baru vziať si whisky.
"Čo tým chceš povedať?" opýtala sa Elena so zdvihnutým obočím. Kopol som do seba whisky a pozrel na ňu.
"Zabil som dvoch pôvodných. Myslíš, že taký Kol to nechá len tak?" opýtal som sa a čakal kým jej to dôjde. A nečakal som dlho. Rozšírili sa jej zerničky v krutom poznaní.
"Ty si myslíš, že ich má Kol?" opýtala sa so slzami na krajíčku.
"Neviem to naisto, ale na sedemdesiat percent som o tom presvedčený." Elena si vzdychla, otočila sa mi chrbtom a viem, že jej už aj ušla slza. Upírskou rýchlosťou som sa dostal k nej a chytil jej tvár do dlaní, tak aby mi pozerala do očí. Zvláštne, že aj v takejto situácií som dokázal vnímať ako ma pohlcuje. Vpíjal som sa do jej krásnych očí a začal ju upokojovať.
"Nájdeme ich, Elena. Aj keby sme mali prejsť štát po štáte a mesto po meste na celej Zemi. Slubujem," pohladil som ju po líci a ona zavrela oči.
"Kde je Nina?" Zrazu som si uvedomil, že bola u Eleny.
"Zaviezla som ju ku Caroline."
"Musíme niečo urobiť." Zrejme premýšlala čo presne by sme mali robiť. Prechádzala sa hore-dolu po obývačke. Znervózňovala ma ešte viac ako som bol, ale nehal som to tak. Vedel som, že teraz bude najlepšie mlčať a nič nerobiť. Uvedomil som si, že Elenu poznám velmi dobre. Strašne mi chýbala, ale na to teraz nie je čas. Musíme nájsť dvojičky.
"Čo keby sme zavolali Elijaha?" prerušila tok mojich myšlienok Elena. "Pozná Kola. Bude vedieť čo plánuje."
"Elena, ešte raz ti hovorím, že som zabil dvoch jeho súrodencov."
"Prosím ťa. On sám ich chcel vidieť mrtvych," odfrkla si Elena. Pretočil som očami.
"Ako chceš. Aj tak inú možnosť nemáme." Znova som si nalial whisky. Elena zatial vytočila Elijaha. Povedal, že príde a pomôže nám, čím ma dosť prekvapil.
Asi o dve hodiny neskôr naozaj prišiel.
"Tak, čo sa deje?" opýtal sa už usadený na pohovke.
"Kol uniesol naše deti."
"Ach áno. Počul som, že vy dvaja ste počali potomkov," usmial sa. "Sám som na nich velmi zvedavý."
"To je nám prd platné, keďže tu nie sú, lebo sú s tvojím bračekom," povedal som netrpezlivo. Chcem už začať konať.
"Damon, nie som si celkom istý, že je to môj brat čo má vaše detičky," uškrnul sa s velkým dôrazom na slove môj. Nechápal som kam tým mieri.
"Ty si myslíš, že dvojičky má Stefan?" došlo mi. "To nedáva zmysel. Čo by z toho mal?" Elijah sa zasmial.
"Čo by z toho mal? Damon, zamysli sa trochu. Možno sú jediné svojho druhu široko-ďaleko. S nimi sa mu otvoria dvere do každého upírskeho kumbála. Každý zberač mu bude ležať pri nohách." Obaja sme na neho nechápavo hladeli.
"Zberač?" opýtala sa nakoniec Elena.
"Nikdy ste nepočuli o zberačoch?" Obaja sme pokrútili hlavou.
"Zberači v upírskom svete, zberajú cennosti z nášho sveta. Veci, ktoré sú vzácne alebo jediné svojho druhu. Vaše deti sú vzácnosť. Aj keby exiatovali iné napoly upírie deti, nik o nich ešte nepočul. Ja som o vašich deťoch počul vďaka svojim kontaktom v Mystic Falls. Ten zberač, volá sa Alexander, sa o nich dozvedel od Stefana. Má s ním nejaké problémy a vyrieši ich jedine predaním vašich detí." S Elenou smena seba šokovane pozreli. Predsalen je za tým všetkým opäť Stefan.
"On nám asi nikdy nedá pokoj," rozhodila Elena rukami. Vedel som, že zadržiava slzy.
"Takže, musíme ísť po Stefanovej stope," uzavrel som.
"Poďme." Elena sa rozhodne postavila.
"Povieš prosím ťa Caroline nech nám postráži Ninu?"Elijah prikývol.
Zbalili sme sa na niekolko dní a šli smer Chicago. Naša prvá zastávka. Prial som si, aby aj poledná, ale nedúfal som. Toto bude na dlhšie.
ELENA:
Po Damonovom telefonáte som hneď šla do penziónu. Ninu som cestou vysadila u Caroline.
"Stále nič?" opýtala som sa zúfalo, keď som vošla do penziónu. Damon pokrútil hlavou. Strašne som sa o ne bála. Kde môžu byť? Neprežila by som keby sa im niečo stalo. Preniesla som sa do polednej chvíle kedy som ich videla a v tom si uvedomila, že nikde nevidieť Charlotte. Začala som sa obzerať a načúvať okolitým zvukom.
"Nie je tu," ozval sa zrazu Damon. Nechápavo som na neho pozrela.
"Charlotte. Nie je tu."
"To na veci nič nemení," povedala som odmeranejšie, než som plánovala.
"Ja viem. Ani som si to nemyslel." Len som prikývla a nehala to tak. Teraz máme dôležitejšie veci na práci. Začala som vytáčať Bonnie. Možno šli dvojičky tam.
"Čo robíš?" spýtal sa Damon.
"Volám Bonnie." Damon mi zrazu vytrhol mobil z ruky. Zmätene som na neho pozrela.
"Už som im volal. Tam nie sú. A myslím, že už nie sú ani v Mystic Falls." Vrátil mi mobil a šiel k baru. Stále som na neho nechápavo hladela.
"Čo tým chceš povedať?" spýtala som sa, jedno obočie zdvihnuté.
"Zabil som dvoch pôvodných. Myslíš, že taký Kol by to nechal len tak?" opýtal sa. On si snáď myslí, že dvojičky má Kol?
"Ty si myslíš, že dvojičky má Kol?" Čoraz viac ma pohlcoval strach a bezmocnosť.
"Neviem to naisto, ale na sedemdesiat percent som o tom presvedčený." Otočila som sa mu chrbtom a nechala slzám volný priebeh. Už som to nevydržala. Musí sa vždy všetko pokaziť, keď som šťastná? Najprv ma Damon podvedie a potom mi unesú deti?
V zlomku sekundy bol Damon pri mne. Chytil mi tvár a donútil naňho pozrieť. Aj v takejto situácií som vedela, že ma opäť pohltilo jeho modré väzenie. Vpíjal sa mi do očí a jeho nádherné pery, ktoré som túžila pobozkať, sa pohybovali. Šepkal mi upokojujúce slová.
"Nájdeme ich, Elena. Aj keby sme mali prejsť štát po štáte a mesto po meste na celej Zemi. Slubujem," pohladil ma po líci. Naplno som sa poddala jeho dotyku po tak dlhej dobe.
"Kde je Nina?" opýtal sa zrazu Damon.
"Zaviezla som ju ku Caroline."
"Musíme niečo urobiť." Prechádzala som sa hore-dolu po obývačke a premýšlala aké máme možnosti.
"Čo keby sme zavolali Elijaha." napadlo mi zrazu. "Pozná Kola. Bude vedieť čo plánuje."
"Elena, ešte raz ti hovorím, že som zail dvoch jeho súrodencov." V tom mal bohužial pravdu, ale nemyslím, že Elijah chce pomstu.
"Prosím ťa. On sám ich chcel vidieť mrtvych," odfrkla som. Damon pretočil očami.
"Ako chceš. Aj tak inú možnosť nemáme." Kým ja som volala, Damon znova pil.
Elijah prišiel a povedal, že za únosom dvojičiek je Stefan. Prekvapilo ma to len trocha. Verzia, že Kol sa chce pomstiť mi, predsalen, prišla troch pritiahnutá za vlasy. Kďežto Stefan predávajúci naše deti, aby sa dostal so svojích sračiek, je už o niečo dôverihodnejšie. Je ko zmyslov zbavený. Schopný čohokolvek.
Nakoniec sme sa zhodli na tom, že treba ísť po Stefanových stopách. Prvé mesto kam sme mali namierené, bolo Chicago.
Prebudila som sa v Damonovom náručí. Pretrela som si oči a poobzerala sa. Vyťahoval ma z auta.
"Čo sa stalo?" opýtala som sa ospalo. Naposledy si pamätám cestu do Chicaga, ale to bol obed. Teraz je možno desať hodín večer. Damon s uškrnul.
"Nič sa nedeje. Spala si asi desať hodín v kuse. Už som sa začínal báť." Pozrel na mňa a znova sa uškrnul. Uťahoval si zo mňa! Plesla som ho po zadku, čím som na jeho tvári vykúzlila ďalší úsmev.
"Hej, ja viem chodiť," začala som kopať nohami nech ma pustí.
"Si moc unavená na to, aby si chodila." Plesol ma po riti, aby som prestala. Vzdala som to a oprela sa o jeho rameno.
"Povieš mi čo som prespala?"
"Nič také. Sme v Chicagu. Stefan tu bol, ale odišiel. Boli s ním aj dvojičky. Našiel som v jeho byte nejaké detské veci a hračky."
"Toto všetko som prespala?" vzdychla som a znova zaborila hlavu do Damonovho ramena. Stále som bola ospalá.
"Dobrý deň. Izbu na noc, prosím." Prudko som otvorila oči a rozhliadla sa. Boli sme na nejakej recepcii. Snáď hotela? Kým recepčná hladala niečo v počítači, rozhodla som sa vyzvedať.
"Kde to sme?"
"V hoteli. Cez noc si tu oddýchneme a pôjdeme ďalej. Stále si velmi unavená." Zadíval sa mi do očí a neposlušný pramienok vlasov založil za ucho. Uprene som mu hladela do očí a na pery. Odvrátila som sa, pretože hrozilo, že ho pobozkám.
Recepčná nám dala klúčik od izby. Damon ma vyniesol do izby. Položil ma do postele.
"Chceš ísť ešte do sprchy, alebo až ráno?" Bola som unavená, ale sprchu som potrebovala. Navyše som sa potrebovala prebrať. Vôbec sa mi nepáčilo, ako sa naša cesta zvrtla. Damon, ja a spoločná postel? To neveští nič dobré.
"Sprcha"! rozkázala som, načo sa Damon zasmial. Tiež som sa usmiala a zmizla za dverami kúpelne.
V sprche som mala možnosť o všetkom popremýšlať. Nemôžem byť s Damonom v jednej posteli. Neovládla by som sa. Ďalšia vec, nad ktorou som premýšlala boli dvojičky. Kde sú? Ako sa majú? Nechýba im niečo? Strašne som sa o ne bála.
Keď som vyšla z kúpelne, Damon spal. Alebo to tak aspoň vypadalo. Vydýchla som si. Aspoň sa nebudem musieť premáhať. Proste si k nemu lahnem a budem spať.
Damon bol ku mne otočený chrbtom. Potichu som si lahla vedla neho.
"Osprchovanà?" otočil sa zrazu ku mne s tým svojim arogantným úškrnom. Zakryla som si ústa, aby som nevykríkla. Strašne ma vydesil!
"Vydesil si ma!" Tresla som ho po hrudi.
Znova mi pozrel do očí aj so svojim poloviičným úsmevom. Zasa som túžila po jeho bozkoch. Damon zodvihol ruku a váhavo ma pohladil po líci. Zavrela som oči. Nemohla som inak. Bolo to také priíjemné. Keď som oči otvorila, Damon bol strašne blízko. Chystal sa ma pobozkať. Ozval sa môj zdravý rozum a prudko som sa posadil.
"Ja nemôžem, Damon," povedala som a lahla si späť. Tentokrát chrbtom k Damonovi. Okolo pol noci som sa preplakala k spánku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama