Stratená dôvera (ZSD) Kapitola 10.Denver a pokušenia

25. srpna 2013 v 22:53 | Elena1604 |  Poviedka I.Zázraky sa dejú
RÁNO:
Strhla som sa zo sna. Snívalo sa mi, že dvojičky sú ako nejaká trofej vyvesené v Alexandrovom kumbále.
Pozrela som na hodiny. Bolo pol deviatej ráno. Damon vedla mňa spokojne odfukoval. Pri pohlade naňho som sa musela usmiať. Vyzeral ako anjelik. Škoda, že anjelik nie je, pomyslela som si. Vzdychla som a tak, aby sa nezobudil ho pohladila po tvári.
"Prečo si to spravil, Damon? Nabol si so mnou šťastný? Prečo si mi to urobil?" Znova som potichu vzlykla. Jemne som ho pobozkala na pootvorené pery.
"Chýbaš mi, ale neodpustím ti. Tak skoro to nečakaj." Začal sa prebúdzať. Utrela som si slzy a otočila sa mu chrbtom.
"Elena?" opýtal sa rozospato.
"Hmm?" Otočila som sa k nemu, no dbala som na to, aby medzi nami bola obrovská vzdialenosť. Skoro som spadla z postele.

"Už si hore?" Prikývla som. Zívol a ponaťahoval sa. Bol nahý až naspodky, ktoré toho tiež moc nezakryli. S hlasným zastonaním som si zakryla oči, aby ma nedráždil.
"Čo sa deje?" Zrejme mu to neuniklo. Stále som mala ruky na očiach. Zrazu sa Damon ocitol nado mnou a snažil sa dať mi tie ruky preč. Podarilo sa mu to a potom sa mi zahladel do očí. Začal sa ku mne približovať a znova ma chcel pobozkať.
"Nie!" ozval sa môj zdravý rozum. Odsotila som ho a začala sa vzďalovať. Až som spadla z postele. A Damon sa na tom skvele zabával.
"To nie je vtipné!" Naštvala som sa. Jeho vinou som skončila na zemi a on sa mi ešte smeje!
"Utekáš predo mnou?" nahol sa ku mne cez postel. Už zasa mi narúšal môj osobný priestor.
"Nie. Neutekám." Ale ušla som. Zobrala som si veci, uterák a šla do sprchy. Oprela som sa o dvere a spamätávala sa z toho všetkého. Ja to už dlhšie nezvládnem. Čochvíla mu podlahnem a potom sa z toho už nevymotám. A ja mu ešte nechcem odpustiť! Tak skoro sa toho nedočká. Po desiatich minútach som sama so sebou uzqvrela dohodu, že Damonovi Salvatoremu nepodlahnem.
Rýchlo somnsa osprchovala a vrátila sa k Damonovi. Rozvaloval sa na posteli. Nahý!
"Už si?" Postavil sa a prešiel okolo mňa do kúpelne. Samozrejme sa nezabudol o mňa obtreť ramenom. Zhlboka som sa nadýchla a šla si vysušiť vlasy.
LILLY:
"Načo nás sem znova priviedol? To nám nikdy nedá pokoj?" pýtala som sa naštvane a prechádzala sa hore-dolu po nejakej izbe, do ktorej nás zamkli. Damon sedel na parapete a kukal von oknom.
"Ja neviem. Sme v Denveri," oznámil. Prekvapene som na neho pozerala. Ako to vie? Prisadla som si k nemu na parapet.
"A to ty odkial vieš?" Damon len pokrčil plecami.
"Tam je tabulka," ukázal pred nás. Naozaj. Bol tam nápis Denver.
"No dobre. Ale to nám nijako nepomôže," rozhodila som rukami. Ako to, že Damon je taký pokojný?
"Naše problémy teraz nevyrieši nič. Tak si, prosím ťa, sadni a neposkakuj tu. Znervózňuješ ma."
"Pretože ťa chcem znervózniť! Ako môžeš byť taký pokojný?" vyčítala som mu.
"Pretože viem, že nám nič nehrozí." Otvorila som ústa dokorán. Ja ho proste nechápem.
"Nič nehrozí? Veď sme, ani neviem ako ďaleko, od Mystic Falls! Každú chvílu nás môžu zabiť!" To už som kričala na celý barák.
"Za ten čas čo poznám strýka Stefana, som sa naučil, že nás nechce zabiť. Na niečo nás potrebuje. Preto nás uniesol," mudroval zas môj braček.
"Ty si dnes nejaký múdry, nezdá sa ti?"
"Pretože viac rozmýšlam, než stresujem, vieš?" Zrazu nám niekto vtrhol do izby. Obaja sme sa postavili a ototčili k dverám. V nich stál Stefan.
"Poďme, ideme!" rozkázal.
"A kam?" zaujímalo ma.
"Ku Alexandrovi." Spýtavo som zdvihla obočie.
"Alexandrovi? To je zas kto?" opýtal sa tentoraz Damon. Stefan na nás vážne pozrel.
"To radšej nechcite vedieť." Vystrašene som pozrela na brata. Ten len takisto vystrašene pokrčil plecami.
ELENA:
"Kam ideme?" opýtala som sa Damona sediaceho za volantom.
"Do Denveru. Kludne spi. Bude to dlhá cesta," uškrnul sa.
"Prečo práve Denver?" zaujímalo ma. Spať sa mi nechcelo, veď sme pred hodinou vstali.
"Stefan vo svojich rozparovačských časoch chodil po mestách ako Chicago, Denver, New Orleanse, New Your, Tenessi a tak," vysvetloval Damon.
"Aha. Takže, ak nie Denver, tak New Orleanse?"
"Uvidíme akú stopu nájdeme v Denveri." Len som prikývla a pozerala von oknom. Znova som musela premýšlať nad tým, kde a s kým sú dvojičky. Sú so Stefanom? Alebo už sú a Alexandrom? A čo s nimi chce Alexander? Chce si ich zavesiť na nejakú poličku ako v mojom odpornom sne? Bezmocne som vzdychla.
Z ničoho nič sa ma Damon dotkol stehna. Prekvapene som na neho pozrela, nevnímajúc príjemný elektrický šok spôsobený jeho dotykom.
"Nájdeme ich, Elena. Nedovolím, aby im niekto ublížil." Stále ma hladkal po stehne. Už som jeho dotyk nevydržala. Radšej som ho chytila za ruku a preplietla si s ním prsty.
"Ďakujem."
"A začo? Sú to aj moje deti, Elena." Pustil mi ruku a znova ma hladil po stehne. Potichu som zastonala. Chcela som ho. Velmi!
"Prestaň!" znova som ho zastavila a dala jeho ruku na jeho stehno.
"Prečo?" uškrnul sa. Presne vedel čo so mnou jeho dotyk robí.
"Strašne ma znervózňuješ," priznala som. Damon sa ešte viac uškrnul.
"Som rád, že mám stále na teba takýto vplyv." Znova ma chytil za ruku a preplietol si so mnou prsty.
"Ani toto na veci nič nemení," upozornila som ho.
"Ja viem, ale chýbaš mi," posmutnel a palcom ma hladil po ruke. Ja som si len povzdychla. Môžeš si za to sám, pomyslela som si.
Po necelých troch hodinách sme boli v Denveri. Zastali sme pred nejakým barom.
"Damon, nemáme čas sa ísť niekam ožierať," naštvala som sa.
"Nejdeme sa ožierať. Ideme si po informácie. Aj, keď, zopár pohárikou na povzbudenie nezaškodí," uškrnul sa a ladným krokom dravca sa pobral k baru. Pretočila som očami a šla za ním.
"Billy, kamarát môj," vyobímal sa Damon s nejakým chlapom. Hnedovlasý a zelenooký, pripomínal mi Stefana.
"A táto krásavica je kto?" opýtal sa a pobozkal mi ruku.
"Elena Salvatore," usmiala som sa.
"Moja manželka," uškrnul sa Damon pyšne.
"Ty máš manželku?" Billy neveriaco krútil hlavou. Prečo je také neuveritelné, že má Damon manželku? Aha, jasne, veď je to Damon. Pri tej myšlienke som sa uškrnula.
Usadili me sa za bar a Billy nám nalieval bourbon.
"Tak, čo okrem manželky," pozrel na mňa: "máš nové, Damon?" Damon do seba kopol pohárik bourbonu, pokynul mu nech naleje ďalší a odpovedal. "Tri deti."
"Biologické? Ako to je možné?" opýtal sa Bill prekvapene.
"Dlhý príbeh. S radosťou ti ho poviem na dobrú noc, keď niekedy zavítaš do Mystic Falls, ale teraz potrebujem niečo iné."
"Rád by som ich videl." Billy vyzeral dosť divne, akoby nás ani nevnímal.
"Billy, musíš nám pomôcť. Ak nie tak ich už nikto neuvidí," pustila som sa do vysvetlovania ja.
"Prečo? Čo je s nimi?" Konečne nás bral na vedomie.
"Má ich môj braček."
"Stefan?" spýtal sa Billy zmätene.
"Áno. Aj to je dlhý príbeh. Nezahliadol si ho tu náhodou?" Billy akoby nad niečím premýšlal. Potom sa mu rozšírili zerničky.
"Áno, áno. Bol tu. Ale mal so sebou len dve deti. Modrookého chlapčeka a hnedovlasé dievčatko, farbu očí som nepostrehol." Pozrela som na Damona so slzami na krajíčku. Znova som ho chytila za ruku.
"Dvojičky," zašepkla som. Damon ma objal okolo pliec. Lahla som si na jeho rameno.
"Kedy približne tu asi boli?" Hladil ma po vlasoch. Pomaly som sa začala upokojovať. Damon predsa nedovolí, aby sa naším bábätkam niečo stalo.
"Preboha, Elena, ty si sa opila?" Damon na mňa kukal ako na prízrak, no na perách mu hral nádherný, pobavený úškrn. Bože, ako ja tie pery zbožňujem. Zrazu ma pochytila taká vášeň, že som ho proste musela pobozkať. Do toho bozku som dala všetko. Smútok, žial, naštvanosť, výčitky, no aj túžbu z posledných dní. Potrebovala som ho. Potrebovala som zabudnúť na veci z posledných dní. Na jeho podvod, moje psychické zrútenie a aj stratu detí. Už nikdy ich nenájdeme. Majú náskok. Možno len trojhodinový, ale aj to je dosť. Nech Damon hovorí čokolvek, už nemáme nádej.
Damon najprv spolupracoval a bozky mi vášnivo oplácal. V jeho bozkoch bol taktiež smútok, nenávisť k sebe samému, naštvanosť na Stefana, či vášeň a potreba mať ma zasa pri sebe. Po svojom boku ako svoju manželku.
Damon sa však po chvíli začal odťahovať. Ani neviem ako dlho náš bozk trval. Sekundy, či minúty?
"Elena, ty toto nechceš. Si len strašne opitá," povedal so smútkom v očiach. Nenávidela som sa za to, že mu takto ubližujem, ale on mi ublížil viac. Len som na neho hladela, neschopná slova. Chcela som naspäť svoje deti a manžela. Všetko som stratila. Rozplakala som sa. Damon ma objal a ja som si znova zaborila hlavu do jeho hrude.
"Ja už nič nemám, Damon," vzlykala som. "Stratila som teba. Stratila som deti. Stratila som celú svoju rodinu." Pozrela som naňho. Stále som mu hladela do očí.
"Aká som to manželka a matka, keď som sa nepostarala o vlastnú rodinu. Nechala som druhých, aby mi vzali čo bolo moje. Najprv mi Charlotte vzala teba, a teraz mi Stefan vzal deti." Začala som ešte viac plakať a znova si zaborila hlavu do Damonového ramena. Ten ma silno objal a potom si ma vyšvihol do náručia. O chvílu sme už boli v nejakej izbe a Damon ma položil do postele.
Po niekolkých minutách alebo, snáď hodinách?, som sa prebrala. Damon v izbe nebol no počula som sprchu. Stále som bola opitá, cítila som to. Vstala som z postele a šla do kúpelne. Cez priesvitné dvere na sprchovom kúte som videla Damona. Nahého!, ako po ňom stekajú kvapôčky vody. Zatúžla som po ňom tak, až ma to bolelo. Znova som bezmocne zastonala. Potrebujem ho. Potrebujem aspoň na chvílu zabudnúť na naše problémy. Chcela som, aby ma Damon vzal na iné miesto, do iného sveta a to mohol dosiahnúť jedine krásnym a vášnivým milovaním.
Vyzliekla som sa a otvorila dvere na sprchovom kúte. Damon na mňa prekvapene pozrel. Vliezla som za ním.
"Pomiluj sa so mnou, Damon. Prosím. Potrebujem to." Vošla som mu rukami do vlasov a začala ho bozkávať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Terik Terik | 31. srpna 2013 v 12:30 | Reagovat

ahoj máš to fakt hezké doufám že budeš ještě psát pohračování

2 Adélka Adélka | 2. září 2013 v 14:06 | Reagovat

další, další, další :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama