Život našich hviezd 18.Kapitola

20. února 2013 v 7:20 | Laurika |  Poviedka II.život našich hviezd
Tak ako som sľúbila. Nový diel k poviedke Život našich hviezd. Pokúsim sa venovať trocha aj iným poviedkam a na budúci týždeň bude, možno, nová kapitolka. Zatiaľ však neviem k čomu. Nechajte sa prekvapiť. Tentoraz kapitola nemá názov. Neviem aký vymyslieť bez toho, aby som prezradila niečo z deja. Tak si to užite. Vaša Laurika.



"Nina, musíme sa porozprávať. Hneď!" Otočil sa ku mne ani neviem ako sa zrazu ocitol tesne oproti mne. Keby som sa trošičku predklonila mohla by som ho pobozkať! Díval sa mi do očí, hladil ma po líci a ....... pobozkal ma! Najprv som bola v úplnom šoku, no potom som začala vášnivo spolupracovať. Obmotala som si ruky okolo jeho krku a pritisla sa k nemu. Ian ma chytil okolo pása bez toho, aby ma prestal bozkávať. Bozk bol dlhý. A keď hovorím dlhý myslím naozaj dlhý. Bozkávali sme sa niekoľko minút. Obaja sme už dychčali od nedostatku kyslíka, no v prvom rade od vášne, ktorá nás oboch pohltila. Ian sa odtiahol a ja som na neho kukala s rozširenými očami.
"Milujem ťa," povedal a vyzeral, že sa mu pritom poriadne uľavilo. Nevedela som čo na to povedať čo bolo dosť trápne. Len tak som tam stála a dívala na neho ako na blázna. Toto predsa nemôže myslieť vážne! Alebo áno? Kým sa v mojom vnútri odohrával akýsi boj ja som sa rozhodla povedať pravdu. Čistú a ničím nefalšovanú.
"Aj ja ťa milujem," vyšlo zo mňa a znova som sa na neho vrhla.

Do štúdia, na natáčanie, sme vošli ruka v ruke s úsmevmi od ucha k uchu. Ian sa so mnou však pri šatni musel rozlúčiť. Pobozkal ma so slovami, že Julie mu jasne prikázala, že sa má hneď po návrate prezliecť a ísť na scénu. Ja som sa teda s blaženým úsmevom a pocitom pobrala do Salvatorovskej obývačky.
"Ahojte," pozdravila som veselo.
"Ahoj, ty máš nejakú dobrú náladu. To bude mať na svedomí určite Ian. Alebo skôr Ianov bozk. Nemám pravdu?" opýtala sa Candice s veľavravným úsmevom.
"Nie. Bolo to skôr tým bozkom čo mi dal mimo kameru. Vlastne nie. Bolo to tými slovami, ktoré mi povedal po tej show." Usmiala som sa ešte širšie. Vtom všetky spozorneli. Ja som sa záhadne usmievala zatiaľ čo oni na mňa zvedavo hľadeli.
"No, hovor," súrila ma Kat. Ešte chvíľu som nechala dramaticky plynúť ich očakávanie a potom som začala: "No, takže. Keď ma Ian v tom programe pobozkal niečo sa zmenilo. Zrazu bol zmätený, neistý, odmeraný. Fakt som čakala to najhoršie. Potom sme šli do zákulisia a tam sa nič nezmenilo. Povedal niečo v zmysle, že sa musíme porozprávať. No namiesto toho..." Zas som nechala plynúť dramatickú pauzu. Napokon som povedala: "povedal, že ma miluje a pobozkal ma." Všetky prekvapene zhíkli. Pohľad na ne bol dosť komický. Proste som sa musela zasmiať.
"Takže, ste naozaj spolu? Žiadne predstieranie?" opýtala sa Julie. Pokrútila som hlavou: "Nie. Už žiadne predstieranie. Aspoň dúfam. V aute cestou sem sme si to vydiskutovali a malo by to byť v pohode," usmiala som sa. Všetky sa začali vyškierať, gratulovať nám a obímať ma. Ja som im s radosťou ďakovala. Potom sa k nám pridal Ian spolu s Paulom, Michaelom, Zackom a Stevem. Ian ma pobozkal, sadol si vedľa mňa a pritiahol k sebe.
"Pripravení?" opýtala sa Julie. Všetci sme prikývli a tak nám neostávalo nič iné len ísť pracovať.
Po natáčaní ma Ian odviezol domov. Vášnivo ma pobozkal a poprial dobrú noc.
"Ahoj, mami, som doma," povedala som veselo, keď som vošla. S úsmevom od ucha k uchu som šla do obývačky, kde moja mama kukala....TVD? Zarazene som zastala. Pozerala siedmy diel štvrtej série. A, aby toho ešte nebolo málo, akurát bola Delena scéna v posteli!
"Bože mami. Vypni to!" Sadla som si k nej na gauč. Akože, dívať sa na seba v telke a pri sexe je dosť divné. Nieto ešte, aby sa na to pozerala aj moja mama!
"Ale prečo. Chcem si to pozrieť."
"Pozorovať vlastnú dcéru pri sexe je dosť zvrhlé mami." Mama len prevrátila očami a prepla na televízne noviny.
"Mám pre teba niečo lepšie ako Delena v posteli," oznámila som jej, znova so záhadným úsmevom. Tým som si získala jej úplnú pozornosť.
"Čo také?" opýtala sa so zdvihnutým obočím.
"No, povedzme, že ...... tvoja dcéra už nieje nezadaná," odmlčala som sa.
"Nechápem." Prevrátila som očami a začala vysvetľovať: "No, ja a Ian sme spolu."
"Bože Nina. Toto ja už predsa dávno viem a so mnou aj celý svet." Znova sa otočila k telke a zrejme si pomyslela, že by som nemala piť. V skutočnosti však vôbec nechápe čo jej chcem povedať!
"Nie mami. Ty si ma vôbec nepochopila," povedala som a vyrozprávala jej to, čo dnes mojim priateľom na natáčaní.
"Wow, Nina. To je úžasné. Gratulujem. Tak sa ti to konečne podarilo," reagovala, keď som dorozprávala. S úsmevom som prikývla. Zrazu mi zazvonil telefón. Rýchlo som ho šla zodvihnúť v domnienke, že je to Ian. A naozaj bol.
"Ahoj," povedala som veselo.
"Ahoj miláčik. Prídeš ku mne na noc?" opýtal sa ma a ja som sa musela zasmiať.
"Sme spolu len niekoľko hodín a ty už chceš, aby som u teba prespala?" Počula som ako sa trocha, nervózne?, zasmial.
"Ja sa predsa o nič nepokúšam. Úplne mi bude stačiť, že budeš pri mne. O nič iné mi nejde," znova sa zasmial. Aj ja som sa usmiala.
"OKEY. Budem tam za hodinku. Zatiaľ pa." Rozlúčili sme sa a ja som šla znova do obývačky za mamou.
"Mami, idem na noc k Ianovi. OKEY?"
"No, vy ste nejaký rýchly," usmiala sa. Ja som len s úsmevom pretočila očami a šla sa zbaliť.
"Nina, nechceš najprv niečo zjesť?" opýtala sa ešte mama. Bola som nesmierne hladná, ale aj strašne nedočkavá, takže som šla hneď k Ianovi.
"Nie mami. Niesom hladná," usmiala som sa, pobozkala ju na vrch hlavy, popriala dobrú noc a vydala sa ku môjmu miláčikovi.
"Vitaj," vybehol Ian z domu ešte skôr než som stihla zaparkovať. Zobral mi veci a pobozkal ma. Objal ma okolo pása a spoločne sme vošli dnu.
"Dám ti veci do mojej izby. Keď sme už spolu, môžeme spolu zdieľať aj posteľ nie?" opýtal sa s lišiackym úsmevom. Už veľakrát som u Iana prespala. No toto je prvýkrát čo budem naozaj spať s ním.
"Večerala si?" opýtal sa keď sa vrátil. Pokrútila som hlavou a aby o tom náhodou nepochyboval zaškvŕkalo mi v bruchu. Obaja sme sa zasmiali. Ian mi podal ruku a odviedol ma do kuchyne. Keď sme vošli prekvapene som otvorila ústa v nemom úžase a obzerala sa po kuchyni. Kuchyňa bola tmavá. Osvecovali ju len dve sviečky uprostred nádherne prestretého stola. Pozrela som na Iana. Usmial sa a rukou mi naznačil, aby som vošla. Odsunul mi stoličku a usadil sa oproti mne.
"To si robil sám?" opýtala som sa pochybovačne. Na stole boli jedlá od výmyslu sveta.
"Áno. Trocha pomáhal internet a kuchárske knihy," usmial sa pyšne. Počas večere sme si podrobne prešli uplynulé štyri roky čo sa poznáme. Zistila som, že Ian ma miloval už od samého začiatku, ale myslel si, že je to len jednostranné. V postate som si aj ja celý ten čas myslela to isté. Obaja sme boli na seba naštvaní, že sme sa nevedeli trocha osmeliť a povedať pravdu, ktorá vyšla najavo až dnes. No zrejme to tak malo byť. Teraz sme už spolu a na tom záleží.
Večera bola úžasná. Iana som niekoľkokrát pochválila, vyobímala a vybozkávala. Riady sme, po jeho veľkých protestoch, umyli spoločne a potom sme sa usadili pred telku. Schúlila som sa do Ianoveho náručia a užívala si to, že sme konečne SKUTOČNE spolu. Zotrvala by som takto po celý čas keby som po ňom tak netúžila. Na jeho veľké prekvapenie som si na neho sadla obkročmo, vytrhla mu z ruky ovládač, hodila ho bohviekam a začala ho vášnivo bozkávať. Viem, že po tom túži rovnako ako ja. Myslí si však, že je to príliš skoro. Ja si to teda nemyslím! Poznáme sa štyri roky! Štyri! Štyri neskutočne dlhé roky sme tieto túžby v sebe potláčali. Teraz konečne nastal čas na to, aby sme svoje túžby začali prežívať....
Obmotala som si ruky okolo jeho krku a pritlačila sa k nemu ešte viac. Ani som sa nenazdala a bola som pritlačená ku gauču, Ian nado mnou. Vkĺzol mi rukou pod tričko a o chvíľu som bola už len v podprsenke. Ianova košeľa tiež veľmi dlho nevydržala na svojom mieste. Keď sme už obaja boli len v spodnom prádle, presunuli sme sa do spálne.....
RÁNO:
Ešte so zavretými očami a širokým úsmevom som sa ponaťahovala a snažila nahmatať Ianovo telo. Nič. Zmätene a vydesene som sa poobzerala.
"Ian?!" zvolala som, no nik sa neozval. Na jeho polovičke postele som zbadala lístoček. Zrejme odkaz.
Dobré ránko miláčik. Šiel som kúpiť niečo na raňajky. Čoskoro som pri tebe, Tvoj Ian.
S nesmiernou radosťou a úsmevom od ucha k uchu som šla spraviť rannú hygienu. Asi o štvrť hodinku prišiel Ian.
"Dobré ránko," privítala som ho bozkom.
"Aj tebe," usmial sa a pohladil ma po líci.
"Čo si dáš? Lievance, palacinky, praženicu alebo obyčajný chleba s maslom?" opýtal sa s úsmevom.
"Ty si úžasný chlap."
"Ja viem," povedal kým sme šli do kuchyne.
"A aj veľmi, veľmi namyslený," povedala som naoko vyčítavo.
"Práve preto ma tak šialene miluješ," povedal s perami len niekoľko centimetrov od tých mojich. Zasmial sa a pobozkal ma.
"Tak, čo to bude?" opýtal sa znova.
"Lievance." Tie som už dosť dlho nemala. Kým Ian robil raňajky ja som vybaľovala nákup. Potom sme sa spoločne najedli jeho úžasných raňajok a pobrali sa do práce.
NATÁČANIE:
"Tak, keď sme tu už takto všetci pokope, oznamujem vám, že na budúci týždeň budeme mať všetci voľno. Sme trocha popredu, takže si to môžeme dovoliť a všetci si to aj zaslúžime. Odviedli sme skvelú prácu," povedala Julie s úsmevom. Je naozaj skvelé, že máme voľno. Aspoň si trocha oddýchnem. Možno by som mohla zájsť niekam k moru. Aj s Ianom.
"Haló? Vnímaš ma?" Mával mi Ian rukou pred očami.
"Prepáč. Zamyslela som sa. Čo si hovoril?"
"Že či by sme nešli niekam k moru. Napríklad, Santa Monica?" Až vtedy som si všimla, že v ruke drží katalóg s dovolenkami.
"Ty mi úplne čítaš myšlienky. Akurát som myslela na to, že by sme mohli ísť niekam k moru." Usmiala som sa a spoločne sme listovali katalógom, ktorý držal. V Santa Monice bolo naozaj krásne. Aj hotel vyzeral úžasne.
"Je tam krásne," konštatovala som.
"Mám to objednať? Na budúci týždeň?"
"Hej. Ale svoju polovičku si platím ja." Neexistuje, aby mi Ian platil dovolenku. Nie sme spolu ani týždeň.
"Nebuď taká, ja to zaplatím," stál si za svojím.
"Ian..." Nstihla som dopovedať, zastavil ma svojim ukazovákom na mojich perách.
"Dohodneme sa takto," odmlčal sa: "ja zaplatím Santa Monicu a ty dovolenku v lete. Spokojnosť?" Prikývla som.
"Si panovačný. Vieš o tom? Všetko musí byť po tvojom," povedala som a tvárila sa naštvane. Ian sa len zasmial, pobozkal ma na moju odutú peru a pritiahol k sebe. Moja naštvanosť bola v momente preč. Už bol len Ian. Môj miláčik. Objala som ho okolo pása a užívala si jeho prítomnosť a to, že sme konečne po tak dlhej dobe spolu.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama