Život našich hviezd Kapitola 17.Bulvár a "klamstvá"

26. ledna 2013 v 9:30 | Laurika |  Poviedka II.život našich hviezd
Musí mi to stačiť.
Po vianočných sviatkoch som sa znova musela vrátiť do práce. Najviac ma však mrzelo, že už nebudem u Iana. S mamou sme tam boli až do troch kráľov, aj keď mama protestovala. Sviatky prebehli, ako inak, úžasne. Aj keď sme si s Ianom museli dávať pozor, aby sme to moc neprehnali s pitím. Znova. Nuž, aj keď sme v sebe nemali alkohol, alebo len málinko, objatiam, bozkom (bohužiaľ len na líce, vrch hlavy alebo do vlasov), dotykom alebo šuškaním si do uška sa nedalo vyhnúť. A vôbec si kvôli tomu nesťažujem.
Hneď v deň Vianoc sme dali mačiatku aj meno. Dosť dlho nám s Ianom trvalo sa na nejakom zhodnúť.



"Jednoznačne, Micka," tvrdil Ian po pol hodine vyberania správneho mena. Obyčajnejšie meno ho už ani napadnúť nemohlo.
"No určite. To je strašne obyčajné. Micka sa volá každá druhá mačka." Pretočila som očami. Sedeli sme v obývačke. Ja v Ianovom náručí.
"Ja som za Sofia," navrhla som.
"Sofia?" opýtal sa s pochybovačne zdvihnutým obočím.
"Áno. Sofia. Je to hlavné mesto Bulharska, odkiaľ pochádzam, a je to veľmi pekné meno. Keď raz budem mať dcéru, chcem, aby sa volala Sofia."
"Chceš, aby sa tak volala tvoja dcéra, a zároveň chceš, aby sa tak volala mačka?" Len som pokrčila plecami: "No a? Veď veľa mačiek má ľudské meno. Dnes je to normálne," protestovala som. Ian sa len zasmial a pokrčil plecami: "Fajn. Ako chceš."
"Nie! Musíš to chcieť aj ty."
"Nina, mne je to jedno. Ak to chceš ty tak aj ja." Usmial sa a objal ma. Znova mi vtisol bozk na spánok a jemne pohladil na vlasoch.
"Takže, malá Sofia?" opýtala som sa a snažila sa, aby sa mi netriasol hlas, keď mi Ian zišiel na krk a jemne mi vtisol bozk aj tam. Trocha pobavene prikývol. Zrejme si všimol môj aj tak trasľavý hlas, ktorý sa mi nepodarilo zastaviť.
Na prvý sviatok vianočný večer som mala vyčerpávajúci rozhovor s mamou. Prišla ku mne okolo desiatej, sadla si na posteľ a spustila ten svoj monológ, na ktorý som tak dlho čakala. Bolo to o to horšie, keď deň na to videla aj tie zábery, ktoré prespala.
"Nina, mali by sme sa porozprávať," začala so sklonenou hlavou, nehľadiac mi do očí.
"Mami viem, že sa chceš rozprávať o Ianovi a tak ti dopredu hovorím, že na to nemám náladu," povedala som unavene.
"Ja len chcem, aby si bola opatrná a nie naivná," trvala stále na svojom. Viem, že som naivná, ale taktiež viem, že sa tomu proste nedá zabrániť. Nie pri Ianovi.
"Mami, dávam si pozor a niesom naivná. Viem, že s Ianom nikdy nebudem naozaj. Viem, že ma nemiluje. Ja si to s ním chcem len užiť kým sa dá. Kým sa každý nevidá vlastnou cestou," povedala som pravdivo.
"Si si istá, že za tým nehľadáš nič viac?" opýtala sa s pochybovačne zdvihnutým obočím. Neverí mi. Samozrejme, že mi neverí. Každý čo by ma videl v spoločnosti Iana čoilen hodinu by neuveril, že za tým nehľadám niečo viac. Každý by si totižto všimol záblesk nádeje v mojich očiach, keď sa ma dotkne, pobozká ma, obíme ma alebo sa na mňa len usmeje. Len totálny blbec a slepec by si to nevšimol.
"Neviem mami. Možno hej. Cítim istú nádej. A viem aj to, že v jeho očiach bol istý záblesk tej lásky, keď sa na mňa pozrel. Mami, ja som to videla," trvala som na svojom. Viem, že ten záblesk tam bol a toho zistenia sa budem držať. Zubami, nechtami. Nič iné mi totižto neostáva.
Ďalšie dni sa neudialo nič nezvyčajné. Každý deň sme chodili lyžovať, prechádzať sa alebo sme len tak sedeli doma. Nemusím ani hovoriť, že toto boli najúžasnejšie a najlepšie Vianoce aké som kedy zažila. Je to očividné.
Mamina si to tiež užila a s Ianovou maminou si padli do oka. Na druhý sviatok vianočný sa už rozprávali ako najlepšie kamarátky, poznajúce sa roky. No a 8.1. sme už boli znova na natáčaní. Keď sme spoločne prišli do štúdia všetci na nás hľadeli. Pobavene i prekvapene. Až keď som videla časopis ležiaci na stole došlo mi čo sa stalo. Videli tie fotky!
"Aké boli sviatky?" opýtala sa Candice.
"Určite príjemné," dodala Kat. My s Ianom sme len pokrčili plecami: "Ušli," povedal Ian akoby nič, no ja som si všimla ako mu myklo kútikmi úst.
"Nesťažujem si," povedala som rovnako. No pri spomienkach na tohtoročné sviatky som sa zachvela a srdce mi radostne poskočilo. Ian šiel potom do šatne a mňa nechal na pospas Candice, Kat, Julie, Claire a aj Phoebe! Keď Ian zišiel z dohľadu, Kat na mňa okamžite vrhla svoje žiariace zvedavé očiská: "No, tak hovor! Ako bolo u Iana cez sviatky?" opýtala sa celá nedočkavá.
"Ako by malo byť? No normálne. Ako na každé iné sviatky," pokrčila som plecami. No ani jednej som sa nepozrela do očí. Radšej. Bojím sa toho čo by z nich vyčítali.
"Ale prosím ťa, netáraj! Videli sme tie fotky aj články!" pretočila Claire očami aj s úsmevom.
"No, ták. Čo sa medzi vami stalo?" opýtala sa Candice. To už som vážne nevydržala. Postavila som sa a všetko vysvetlila: "Nič sa nestalo. Medzi mnou a Ianom to je len predstieranie. A vždy aj bude nech si vy aj tlač myslíte čo chcete." Po vyslovení krutej pravdy som sa postavila a šla do šatne.
PHOEBE:
Sedela som v Salvatorovskej obývačke a počúvala o čom sa tie pipky čiže, Kat, Julie, Candice, Claire a Nina bavia. Po tom ako som si prečítala všetky tie články a pozrela všetky fotky, mi bolo zle. No bola som aj príšetne naštvaná.
"No, ták. Čo sa medzi vami stalo?" opýtala sa Candice. Nina naštvane vstala a vyhlásila: "Nič sa nestalo. Medzi mnou a Ianom to je len predstieranie. A vždy aj bude nech si vy aj tlač myslíte čo chcete." Stále nechápem prečo to skrýva? Ja, keď by som bola s Ianom celé sviatky, určite by som sa tým netajila. Dokonca by som ešte trocha prifarbila skutočnosť. Mimo toho ma napadol skvelý plán. Myslím si, že tlač by sa veľmi potešila horúcimi informáciami o Ianovi a Nine. Hlavne, keď by to boli informácie hovoriace o ich predstieraní. Zákerne a víťazoslávne som sa usmiala.
Hneď na ďalší deň som šla do redakcie najčítanejšieho bulváru, PEOPLE. Veľmi radi si vypočuli, že vzťah Niny a Iana je len pretvárka. Redakcia sľúbila, že hneď ráno článok zverejnia. Bez uvedeného zdroja samozrejme.
NINA:
Ráno som sa prebudila s veľmi nepríjemným tušením v žalúdku. Stane sa niečo zlé?, pomyslela som si. Môj pocit sa potvrdil v momente, keď na mňa volala moja rozrušená matka z kuchyne: "Nina, poď sem! Máme problém. Teda, ty a Ian máte problém." Keď som prišla do kuchyne, mama vystrašene hľadela na bulvár menom PEOPLE. Občas pre nich fotím rôzne photoshooty. Teraz to však určite nebude nijaký photoshoot čo tak mamu vystrašil hneď za rána.
"Čo píšu?" opýtala som sa s obavami, no aj zvedavosťou.
"Na všetko prišli. Teda im to skôr niekto povedal," objasnila mi mama. Ja som len ostala prekvapene stáť. Ako mohli zistiť, že je to len predstieranie? Hlavne po tých fotkách čo vyšli cez sviatky?
"Ako? Kto?" dostala som zo seba.
"Neviem. Neudávajú zdroj. Ževraj je tá osoba stále v kontakte, takže vie čo sa medzi vami deje. Musí to byť niekto z natáčania. Alebo nejaký fanúšik čo vás videl na natáčaní," filozofovala mama, zatiaľ čo som aj ja zisťovala kto by to mohol byť. Žeby nás naozaj zradil niekto z natáčania? Ale kto?
"Fanušíčka to byť nemohla. Ver mi mami. My sa aj na natáčaní chováme akoby sme spolu chodili. A mimo toho nemusíme byť na sebe nalepení 24 hodín denne. Hlavne nie v práci. Toto nebol nik zvonka, ktorý by nás videl 10 minút možno pol hodinu. Toto je niekto kto vie na sto percent, že je to len predstieranie. Niekto kto o tom vie," tvrdila som neoblomne. Bola som si čím ďalej tým viac než istá, že to bol niekto z našich kolegov. Ale kto? Phoebe? Nemyslím si. Je to síce mrcha, ale spravila by niečo takéto?
"Nina, haló? Počúvaš ma?" Mávala mama rukou pred mojimi očami.
"Nie, mami prepáč. Musím ísť za Ianom." S týmito slovami som vyšla späť do izby, v rýchlosti som sa obliekla, umyla a šla do štúdia. Keď som vošla do Salvatorovskej obývačky všetci boli v dobrej nálade. Vôbec nevyzerali na to, že by ich niečo naštvalo, znepokojilo či prekvapilo.
"Dobré ránko," pozdravili s úsmevmi.
"Dobré aj vám," pozdravila som zmätene. To ich to vôbec netrápi? Alebo o tom ani jeden z nich nevie?
Gauč síce nebol plný, no keď som si chcela sadnúť Ian ma znova schytil do náručia.
"Takže čo? Je koniec?" opýtala som sa ho.
"Čo? Koniec? Ty sa so mnou rozchádzaš?" opýtal sa vystrašene a nechápavo. Všetci ostatní okamžite zodvihli zrak od svojich scenárov a prekvapene pozreli na nás. To fakt o ničom nevedia?
"Nie. Jasne, že nie," povedala som a všetkých si podozrivo premerala.
"Vy fakt o ničom neviete?" opýtala som sa. Všetci len krútili hlavami a pozerali na mňa ako na blázna. Tak som teda vstala a šla po PEOPLE bulvár. Dala som ho prečítať najprv Ianovi. Pri čítaní sa mračil a hľadel na to naštvane. No keď sa na mňa pozrel v tvári mal len zmätok a trocha pobavenia.
"Takže si povedala, že je koniec len kvôli tomuto?" Ukázal na časopis. Zmätene som prikývla. Práve nás pred celým svetom označili za klamárov a jeho zaujíma toto?
"Vyľakala si ma," poznamenal s úsmevom a pozrel na mňa. Doširoka som sa usmiala: "Je to len predstieranie. Nemalo by ti na tom tak záležať. Tvoje slová." Rovnako ako ja vtedy, keď to povedal on mne, len pokrčil plecami.
"Halo, vy dvaja! Môžete nám už konečne povedať o čo tu ide?" vytrhla nás z myšlienok aj rozhovoru Candice. Podala som jej časopis a znova pozrela na Iana: "Ták, čo budeme robiť?" opýtala som sa kým ostatní čítali.
"Nič." Prekvapene a vystrašene som na neho pozrela. On sa len usmial a znova si ma pritisol na hruď, hladkajúc ma na vlasoch.
"Neboj sa, Nina. Stačí ak budeme robiť to, čo doteraz. Predstierať. Všetkých nakoniec znova presvedčíme, že sme spolu. Všetci chcú vidieť zamilovaný párik nie klamstvo," trval na svojom. Počúvala som ho však len na pol ucha. Celou svojou bytosťou som si užívala ruky vpletené do mojich vlasov, hladiac ma a tesnú blízkosť jeho náruče. Zahanbene som si uvedomila, že mám zavreté oči. Bleskurýchle som ich otvorila a dúfala, že to nik nepostrehol. Keď som však zbadala pobavené výrazy na tvárach Kat, Julie, Candice a Claire je mi jasné, že ich pozornosti to neušlo. Naštvane som na nich zagánila a svoju pozornosť znova venovala Ianovi: "Si si istý?"
"Viac než to," usmial sa. Zrazu mu zazvonil mobil. Keď ho vytiahol z vrecka zmätene a zamračene naň hľadel: "Neznáme číslo," povedal a zdvihol.
"Dobrý deň.....Jasne.......Myslím, že to nebude problém," hovorí Ian zatiaľ čo mi na neho zvedavo hľadíme.
"Ďakujem. Dovidenia." Ian ukončuje hovor.
"Pozývajú nás do Good Morning America," hovorí. Prekvapene na neho pozrem: "Nás?"
"No, nás. Mňa, teba a tuto našu Phoebe," ukazuje za mňa. Doteraz som ani nevedela, že sedí na konci gauča a všetko pozorne sleduje. Ďalší dôkaz o tom, že sa v Ianovej tesnej blízkosti proste nedokážem na nič iné sústrediť.
"Prečo práve nás?" opýtala som sa.
"No prečo asi. Chcú vedieť ako to medzi nami vlastne je. A myslím, že tuto naša Phoebe má s tým článkom od "neznámeho autora"," vo vzduchu nakreslil úvodzovky, "niečo spoločné." Spýtavo sa otočil k Phoebe.
"Nemôžeš ma obviniť len tak bez dôkazov. Mimo toho ten článok hovorí pravdu, krorú vy dvaja skrývate." S týmito slovami vyšla z miestnosti, sprevádzaná našimi nenávistnými pohľadmi. Nakoniec je teda naozaj možné, že to bola ona.
RÁNO:
O ôsmej ráno sme už mali byť všetci v štúdiu relácie Good Morning America. To znamená, že som musela vstávať o šiestej! Najedla som sa, pripravila a čakala na Iana. Má po mňa prísť o pol ôsmej. Do štúdia ideme ako pár, aby sme zahnali všetky tie "klamstvá" čo povedala Phoebe. Ak to, samozrejme, bola ona. Ako Ian sľúbil tak aj spravil. O pol ôsmej tu bol ako na koni. S úsmevmi od ucha k uchu sme prešli k Ianovemu autu a rovno do štúdia. Za niekoľko minút sme tam už aj dorazili.
V tento deň sme predstierali ako ešte nikdy. Vlastne, Ian predstieral. Ja som si to nesmierne užívala. Dávali sme do toho vážne všetko. Bolo to samé miláčik, zlatko, šepkanie do ucha, letmé bozky,dotyky, chichotanie zamilovaných puberťákov a zamilované pohľady. Také tie dlhé, prenikavé pohľady, ktoré patria len dvom ľuďom. Pohľady plné úcty, hrdosti, priateľstva a v neposlednom rade aj lásky. Lásky, ktorá však u nás dvoch bola neopätovaná. Lásky, ktorú som prežívala, iba ja.
"Dobré ráno," privítala nás redaktorka Natasha. S úsmevmi sme vyšli na javisko pred publikum.
"Nech sa páči. Sadnite si," usmiala sa Natasha a ukázala na gauč vedľa. Všetci traja sme sa teda usadili. Áno! Boli sme traja! Prišla aj Phoebe s čím som vážne nepočítala, ale čo už.
Ja som si prvýkrát po dlhej dobe sadla vedľa a nie na Iana. Uznali sme, že pred kamerami by to bolo asi trošku nezdvorilé.
Preberali sme všetko možné od DELENY, cez TVD až k spoilerom. No, samozrejme, témou číslo jeden bol môj a Ianov vzťah. Na otázku o pravdivosti článku sme reagovali okamžite: "Nie." A: "Samozrejme, že nie." Totálne všetko sme popreli. Samozrejme až na fakt, že sme stále spolu. O tom sme však nikoho nemuseli dlho presviedčať. Potvrdila to reč nášho tela. Naše dotyky, šepkania, záhadné úsmevy a všetko ostatné. Nik z prítomných už nemohol povedať, že to nieje skutočné. Phoebe však stále nedala pokoj. Furt Natashu aj ostatných presviedčala, že je to lož. Že len klameme. Tým sa, samozrejme, potvrdilo to, že to ona vidala ten článok. Iana to už prestalo baviť. Trocha sa narovnal a získal si moju pozornosť. Obrátil sa k ostatným a vyhlásil: "Vždy som Ninu miloval, milujem a budem milovať. Nech si vy, tlač aj paparazzi myslíte čo chcete. Toto je pravda a vždy aj bude." S úškrnom sa pozrel do mojich očí a akô dôkaz ma pobozkal. Bol to skutočný bozk, žiadne predstieranie. Bozk vášnivý a veľmi, veľmi príjemný. Celá som sa chvela a v bruchu som cítila príjemné šteklenie. Bozk však nebol dlhý. Obaja sme si veľmi dobre uvedomovali, že sme v show, ktorá beží live. Všetci nám blahoželali a tlieskali. Až na Phoebe. Tá bola maximálne naštvaná. Ja som celá žiarila s úsmevom od ucha k uchu. Potom som pozrela na Iana, stopercentne presvedčená o tom, že sa bude tváriť rovnako. V jeho pohľade však nebola radosť. Neistota, zmätenosť a nervozita áno, ale radosť nie. Úsmev na jeho perách bol stopro len predstieraný. Viem to. Som o tom presvedčená. O chvíľu už aj môj radostý úsmev nahradil ten predstieraný.
Po show sme šli do zákulisia. Phoebe zdrhla skôr než sme sa nazdali. Ostali sme samy. Ian bol však odmeraný, vôbec sa na mňa nedíval a stál otočený chrbtom.
"Ian? Čo sa deje?" odvážila som sa spýtať. Naháňal mi, totižto, strach.
"Nina, musíme sa porozprávať. Hneď!!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Andul Andul | Web | 2. února 2013 v 13:58 | Reagovat

Píšeš úžasně, ale už to moc natahuješ. Snad v další kapitole bude "ten" rozovor, ve kterém si to konečně vyjasní :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama