Život našich hviezd Kapitola 15.Pravda

5. prosince 2012 v 13:11 | Elena1604 |  Poviedka II.život našich hviezd

Tak som stihla napísať aj Život našich hviezd. Príjemné čítanie.

Ani som sa nestihla prezliecť...
Na ďalší deň som bola nesmierne nervózna. Každú chvíľu som očakávala Iana ruka v ruke s Phoebe. Našťastie sa tak nestalo. Ian prišiel sám a Phoebe o niekoľko minút neskôr taktiež sama.
"Ahojte," pozdravili. Odzdravili sme a znova sa venovali telke. Keď Phoebe odišla komentovala som film, kde sa práve spolu vyspali istý John a Angelika, ktorí sa poznali len niekoľko dní: "Podľa mňa takéto vzťahy nevydržia dlho. Sú príliš rýchle a nepremyslené," komentovala som samozrejme film, ale narážala som na Iana a Phoebe.
"Načo narážaš?" opýtal sa Ian so zákerným úsmevom.
"Na nič. Komentujem ten film," povedala som akoby nič a ukázala na obrazovku.
"Viem, že narážaš na mňa a Phoebe," uškrnul sa posmešne a zákerne. Len som pretočila očami a nekomentovala to.
"Poď ideme do šatne," povedal zrazu a chytil ma za ruku. Snažila som sa ignorovať príjemný elektrický šok čo mi pri tom prešiel telom. No nedarilo sa. Pozrela som na naše spojené ruky a potom do jeho oči: "Prečo?" opýtala som sa roztraseným hlasom.
"Porozprávame sa," usmial sa a postavil. Ja som ako omámená išla za ním. Ešte stále som cítila jeho horúci dotyk na mojej pokožke.
"Dobre. Narážala som na vás. Stále nechápem prečo ste sa dali dokopy tak rýchlo. Veď sa poznáte len niekoľko dní preboha!" rozčuľovala som sa, keď sme sa sami ocitli v šatni. Ian sa uškrnul a prešiel ku mne. Boli sme len niekoľko centimetrov od seba. Skoro sme sa jeden druhého dotýkali. Ian sa mi vpíjal do očí.
"Žiarliš. Priznaj to," zašepkal a usmial sa.
"Nežiarlim!"
"Ako myslíš. A ..... klamal som," oznámil pokojne a začal sa vyzliekať. Snažila som sa nedívať na jeho vypracovanú hruď a dosť sa naštvala. Prečo mi klamal? pomyslela som si.
"Čo? Ako klamal? A prečo?"
"No normálne. Proste som povedal, že spolu chodíme, ale nechodíme," pokrčil plecami a začal si obliekať košeľu.
"Si normálny?! Prešo si mi klamal?!" vyletela som na neho, keď som si spomenula ako som kvôli tomu trpela a plakala.
"Nina, ukľudni sa. Nemyslel som to zle. Ty si tiež nemala právo, aby si Phoebe súdila," obvinil ma a znova sa ku mne priblížil: "Ani na to, aby si žiarlila. Nič medzi nami už není a vlastne ani nikdy nebolo." Neveriacky som pokrútila hlavou a zadržiavala slzy.
"Máš pravdu. Nič medzi nami nieje. Kašlem na teba." Odstrčila som ho od seba a vyšla zo šatne. Bežala som až do Eleninej izby a tam som sa zosipala. Ľahla som si do postele a začala plakať. Znova. Bola som zhnusená, sklamaná, naštvaná a neviem čo ešte. Ako mi to mohol urobiť? Čo si neuvedomuje ako ma jeho slová bolia? Neuvedomuje si ako ma zranil? Nenávidím Iana Somerhaldera, no zárovaň ho milujem. Tak čo mám robiť?
"Ale, ale. Čo sa stalo našej princezničke?" opýtala sa Phoebe so zákerným úsmevom. Bože, už len tá mi tu chýbala! pomyslela som si. Bohvie odkedy tu stojí a užíva si moje zúfalstvo?!
"Čo chceš?" opýtala som sa nenávistne.
"Daj Ianovi už konečne pokoj!" Neverila som vlastným ušiam. Neveriacky som sa postavila pred ňu: "Ty si neuveriteľná! Nakráčaš si tu ako nejaká top modelka a ideš rozkazovať mne?! Mne, čo som tu už vyše troch rokov?! Ian je môj kamarát a to sa nezmení. Ale ak ho chceš, ber si ho. Veď on raz musí zistiť, že niesi taká za akú sa hráš. Nemyslím na neho ako na svojho partnera. Kašlem na neho aj na teba. Robte si čo chcete. Ste mi ukradnutí. Obaja!" povedala som s dôrazom na každé jedno slovo. Phoebe sa ani nestihla čudovať a ja som odišla.
IAN:
"Ale, ale. Čo sa stalo našej princezničke?" opýtala sa Phoebe plačúcej Niny s dosť zákerným úsmevom. Nespoznával som ju....
Po našom rozhovore - no skôr hádke - s Ninou som ju šiel hľadať. Prehnal som to a uvedomujem si to. Práve preto som teraz tu. A veľmi rád si vypočujem tento rozhovor. Phoebe sa mi totižto nejak nepozdáva....
"Čo chceš?" opýtala sa Nina nenávistne.
"Daj Ianovi už konečne pokoj!" prikázala Phoebe a ja som neveril vlastným ušiam. Ako si niečo takéto môže dovoliť? Mala Nina predsalen pravdu?
"Ty si neuveriteľná! Nakráčaš si tu ako nejaká top modelka a ideš rozkazovať mne?! Mne, čo som tu už vyše troch rokov?! Ian je môj kamarát a to sa nezmení. Ale ak ho chceš, ber si ho. Veď on raz musí zistiť, že niesi taká za akú sa hráš. Nemyslím na neho ako na svojho partnera. Kašlem na neho aj na teba. Robte si čo chcete. Ste mi ukradnutí. Obaja!" Nina jej to natrela, ale niektoré jej slová ma ranili. Určite aspoň tak ako moje slová dnes ranili ju. Zaslúžim si to.
Nina celá uplakaná vybehla z izby. Chcel som ísť za ňou a ospravedlniť sa, ale najprv si to musím vyriešiť s Phoebe.
"Čo to malo znamenať?" opýtal som sa.
"Ian. Ahoj. Čo tu robíš?" opýtala sa nervózne.
"Ešte raz sa pýtam. Čo to malo znamenať? Prečo si tak vyskočila na Ninu?" opýtal som sa dosť naštvane a nebezpečne som sa k nej priblížil. Znervóznela ešte viac.
"Ako to myslíš .... vyskočila? Len sme sa rozprávali."
"To určite. Nina mi nedá pokoj, ale ty. Nechaj mňa aj ju na pokoji." Neveriacky som pokrútil hlavou a odišiel. Ako som mohol byť taký naivný? Musím to okamžite dať do poriadku s Ninou. Ako prvá miestnosť, v ktorej by mohla byť ma napadla Salvatorovská obývačka. Bohužiaľ som tam našiel len Candice, Kat a Julie.
"Nevydeli ste náhodou Ninu?" opýtal som sa zúfalo. Všetky tri pokrútili hlavami: "Nie. Stalo sa niečo?" opýtala sa Julie.
"Nie. Nič. Len sa s ňou potrebujem porozprávať." Netušil som, kde inde by mohla byť. Naštvaný a zúfaly som sa šiel poprechádzať. Prešiel som celé štúdio a dúfal, že narazím na Ninu. Moje prosby boli vypočuté. Nina s tvárou v dlaniach sedela na schodoch pred domom Gilbertovcov. Pri pohľade na ňu som si smutne vzdychol a šiel za ňou. Sadol som si vedľa nej, no s ňou to ani nehlo. Akoby som tam nebol.
"Nina," začal som opatrne.
"Ian, chcem byť sama. Necháš ma prosím ťa?" povedala, no ani sa na mňa nepozrela.
"Nina, prepáč. Mala si pravdu." Prekvapene sa na mňa pozrela. Bola celá opuchnutá od toľkého plakania.
"V čom som mala pravdu?" opýtala sa.
"S Phoebe. Je to naozaj mrcha." Smutne som sa usmial a zahľadel na zem.
"Hmmm. Zaujímavé. A čo ťa tak presvedčilo?" opýtala sa.
"Počul som ako dnes na teba vyletela v Eleninej izbe," priznal som a pozrel na ňu.
"Aha."
"Nina," povedal som a chytil jej tvár do dlaní. Cítil som ako sa po mojom dotyku zachvela.
"Je mi to ľúto. Mrzí ma, že som ti neveril a klamal s tým, že spolu chodíme." Pozrela mi do očí: "V pohode Ian. Nemusíš sa ospravedlňovať. Vy chlapi ste proste takí. Pekná ženská zaklipká očičkami a vy jej prikývnete na všetko," podpichovala ma.
"No, ale vieščo? To vôbec nieje pravda," usmial som sa. Aj Nina sa usmiala. Ešte chvíľku sme sa na seba takto pozerali a potom šli za Julie. Do miestnosti, v ktorej ešte doteraz všetky tri sedeli - Candice, Kat, Julie - sme prišli vysmiaty, ja držiac Ninu okolo ramena. Ale len tak priateľsky. Nič viac. Všetky vytreštili oči a skoro otvorili aj ústa.
"Je milé vás zas vidieť takto. Bez hádok," usmiala sa Julie. Kat a Candice súhlasne prikývli. My s Ninou sme sa len usmiali.
"Takže zas predstierate?" opýtala sa Candice.
"Neviem. Je treba?" obrátil som sa k Julie.
"No, producent nebol moc nedšený, keď ste s tým sekli."
"Tak znova predstierame," usmial som sa a obrátil k Nine: "Ak ti to nevadí." Usmiala sa: "Nevadí." Zrazu mi zaškvŕkalo v bruchu. Nina sa na mňa pozrela so zdvihnutým obočím.
"No čo? Dnes som naposledy jedol ráno," usmial som sa. Nina sa tiež uškrnula.
"Tak, sa choďte niekde najesť," navrhla Julie. Pozrel som na Ninu. Tá súhlasne prikývla.
"Dobre. Ďakujeme," usmial som sa na Julie, rozlúčili sme sa a šli. Samozrejme sme šli do rovnakej reštaurácie ako vždy. Bolo príjemné mať Ninu znova pri sebe. Obímať ju, bozkávať ju, držať v náručí. Aj, keď len akože.
NINA:
Po "milom rozhovore" s Phoebe som si šla sadnúť na schody pred dom Gilbertovcov. Dala som si hlavu do dlaní a zas začala plakať. Vtom som pocítila ako si ku mne niekto sadol. Ian. Ignorovala som to.
"Nina," začal opatrne.
"Ian, chcem byť sama. Necháš ma prosím ťa?" povedala som bez toho, aby som mu venovala čoilen jeden jediný pohľad.
"Nina, prepáč. Mala si pravdu." Prekvapene som na neho pozrela. V čom som mala pravdu? Žeby konečne zistil čo je Phoebe zač? Nie. To určite nie.
"V čom som mala pravdu?" opýtala som sa.
"S Phoebe. Je to naozaj mrcha." Smutne sa usmial a zahľadel na zem.
"Hmmm. Zaujímavé. A čo ťa tak presvedčilo?" opýtala som sa.
"Počul som ako dnes na teba vyletela v Eleninej izbe," priznal a pozrel na mňa.
"Aha."
"Nina," povedal a chytil mi tvár do dlaní. Po jeho dotyku som sa zachvela.
"Je mi to ľúto. Mrzí ma, že som ti neveril a klamal s tým, že spolu chodíme." Pozrela som mu do očí: "V pohode Ian. Nemusíš sa ospravedlňovať. Vy chlapi ste proste takí. Pekná ženská zaklipká očičkami a vy jej prikývnete na všetko," podpichovala som ho s dramatickým rozhadzovaním rúk a pretáčaním očí.
"No, ale vieščo? To vôbec nieje pravda," usmial sa. Úsmev som mu opätovala. Ešte chvíľku sme sa na seba takto pozerali a potom sme šli za Julie. Do Salvatorovskej obývačky sme prišli celý vysmiaty a Ian ma držal okolo ramien. Ale len tak priateľsky. Všetky tri - Julie, Kat aj Candice - vytriešťali oči a skoro aj otvorili ústa. To je až tak neuveriteľné, že sa už nehádame? pomyslela som si.
"Je milé vás zas vidieť takto. Bez hádok," usmiala sa Julie. Kat a Candice súhlasne prikývli. My s Ianom sme sa len usmiali. Bola som nesmierne rada, že sme zas priatelia.
"Takže, zas predstierate?" opýtala sa Candice.
"Neviem. Je treba?" opýtal sa Ian.
"No, producent nebol moc nadšený, keď ste s tým sekli."
"Tak, znova predstierame," usmial sa Ian a obrátil sa ku mne: "Ak ti to nevadí?" Usmiala som sa: "Nevadí." Ianovi zrazu zaškvŕkalo v bruchu. Pobavene som zdvihla jedno obočie.
"No, čo? Dnes som naposledy jedol ráno o piatej." Usmial sa. Aj ja som sa uškrnula.
"Tak, sa choďte niekde najesť," navrhla Julie. Ian sa pozrel na mňa a ja som prikývla. Aj ja som začínala byť hladná.
"Dobre. Ďakujeme," usmial sa Ian na Julie, rozlúčili sme sa a šli. Samozrejme sme nešli nikde inde než do našej obľúbenej reštaurácie. Bolo príjemné byť zas s Ianom. Obímal ma, bozkával, hladkal a ja som sa nebránila. Užívala som si to. Aj, keď to bolo znova len predstieranie.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Andul Andul | 5. prosince 2012 v 19:58 | Reagovat

Úchvatné, perfektní, božské, geniální a já nevím co ještě. Tak dlouho jsem čekala na další kapitolu a až jsem se dočkala, tak jsem jen valila oči :)
Přesně podle mých představ - Ne! Lepší! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama