Stratená dôvera (ZSD) Kapitola 3.Vianoce

27. prosince 2012 v 15:01 | Elena1604 |  Poviedka I.Zázraky sa dejú
Ahojte, tak som dnes stihla prepísať ZSD zo zošita do PC. Takže to máte odo mňa ako Vianočný darček. :DDD Dúfam, že sa bude páčiť. No a k poviedke. Čo k nej dodať. Snáď len toľko, že Salvatorovic rodinka oslavuje Vianoce. :)




Po chvíli som nevnímala už nič len rýchlosť, ktorou sme ubiehali do centra MF.
"Kam ideme?" opýtala som sa.
"Do nejakého preplneného baru." Damon sa chvíľu rozhliadal po okolí: "Napríklad tam," povedal napokon a ukázal na bar oproti. Nikdy som tam nebola a to som v MF už dvadsať rokov. Teda osemnásť ak sa nepočítajú dva roky čo som bola so Stefanom.
"Poď!" prikázal Damon a viedol ma nočnými ulicami môjho mesta.
"Tak si niekoho vyber," ukázal na miestnosť, v ktorej sme sa ocitli. Boli tu skoro samí teenegeri. Celá miestnosť bola ponorená do dymu z cigariet. Snažila som si niekoho nájsť a vybrať, ale nešlo to. Nechcela som nikomu ublížiť. Ani som nevedela ako nato. Znova ma pochytil strach. Damon si to zrejme všimol: "Dobre. Tak ti niekoho vyberiem ja. Stačí ak to spravíš raz. Potom môžeš už celú večnosť piť z krvných konzerv. Prisahám." Upokojoval ma a hľadel mi pritom do očí.
"Tak, napríklad tamten," ukázal na chlapa za barom. Bol len o niečo starší ako my. Mohol mať tak najviac 25 rokov. Sedel a popíjal whisky.
"Choď a neboj sa. Vlákaj ho niekam na záchody alebo tak. Ja hneď prídem za vami. Okey?" Prikývla som, odhodlane sa nadýchla a šla.
"Ahoj," koketne som sa usmiala aj keď vnútri som panikárčila.
"Ahoj, zlatíčko," skočil na moju hru, krásne - trocha pripito - sa usmial a pozrel mi do výstrihu. Bože, títo chlapy, pomyslela som si a v duchu pretočila očami.


"Ideme sa niekam vypariť?" odmlčala som sa: "Len my dvaja." Znova som sa usmiala a prstom mu prešla po hrudi.
"Ale samozrejme kráska." Pozrela som Damonovým smerom a nechala sa odviesť na záchody. Presne ako som očakávala. Už sa chcel na mňa vrhnúť no ja som ho pritlačila k stene a začala ovplyvňovať: "Nekrič!" Bolo to dosť náročné, keďže som to robila prvý raz. Ale šlo to. Keď som zahryzla chlapovi do hrdla, nevydal ani hláska. Vychutnávala som si úžasnú sladkastú tekutinu, ktorá mi zrazu tiekla do hrdla. Bol to úžasný pocit. Cítila som ako ma jeho krv vyživuje, ako silniem, ako sa mi zaostruje pohľad a počuj na veľkú vzdialenosť. No pociťovala som aj to ako oslabujem muža pred sebou. Ako mu beriem životnú silu.
Zrazu sa za mnou ozval Damonov hlas: "Elena, nazabúdaj, že tvojou prioritou nieje ho zabiť. Počuješ?! Elena!" Odtrhla som sa od muža a utrela som si ústa. Otočila som sa k Damonovi: "Čo teraz? Je celý od krvi!"
"Nemá so sebou nejakú bundu?" opýtal sa. Ukázala som na umývadlo, kde si chlap položil bundu, keď sme sem prišli: "Tam na umývadle," povedala som Damonovi. Tentoraz sa ovplyvňovania ujal Damon: "Obleč sa, choď domov a zabudni na to čo sa stalo." Podal mu bundu a muž odišiel. Potom sa otočil ku mne: "Ako sa cítiš?" opýtal sa opatrne.
"Dobre. Viac než to. Ďakujem," povedala som a s úsmevom sa mu hodila okolo krku.
"Tak to som rád," usmial sa a pobozkal ma. Potom sme si ešte dali whisky za barom a pobrali sa domov. Bola som spokojná. Viac než spokojná! Svoje prvé kŕmenie som - podľa mňa - zvládla excelentne. Nemám ani nijaké vražedné myšlienky a úmysli. Zato, keď sa ma Damon dotýka, cítim niečo také silné ako ešte nikdy. Jeho dotyky sú úplne iné. Teda, ani nie iné, ale intenzívnejšie. Bolo to jedným slovom - úžasné. Netrpezlivo som čakala kým ruka v ruke vojdeme do lesa. Keď sa tak stalo a my sme boli dostatočne vzdialený od hurhaja mestečka, doslova som sa na neho vrhla. Oprela som ho o najbližší strom a začala ho vášnivo bozkávať. Chvíľu ostal zarazene stáš no potom začal spolupracovať a bozky mi vášnivo opätoval. Zrazu som bola ja pritlačená na strome obkročmo na Damonovi. Celé moje telo bolo v plameňoch a zakaždým, keď sa ma Damon dotkol sa to zhoršilo. No bolo to také príjemné...
Netrpezlivo som čakala kedy ma Damon konečne vyzlečie a ja sa aspoň čiastočne zbavím tej horúčavy. Keď sa tak stalo ani som si neuvedomila, že sme v penzióne v našej izbe. Vtedy už bol aj Damon úplne nahý a ja som pocítila ďalšiu spaľujúcu horúčavu. Horúčavu sálajúcu z jeho tela tak blízko toho môjho...
RÁNO:
"Mami, oci!" kričali dvojičky a bili nás vankúšmi. Keď sme nereagovali konečne prestali: "No ták, vstávajte!" vzdychli porazenecky.
"Horí alebo čo?" opýtala som sa rozospato. Lilly ma objala a jej hrdlo bolo zrazu tak blízko.... Myslela som si, že pocítim spaľujúcu túžbu rozhryznúť jej ho a napiť sa jej sladkej krvi. O to viac sa mi uľavilo, keď sa nič také nekonalo. Lilly nemá úplne ľudskú krv. Bolo v nej aj niečo iné. Niečo, čo je teraz aj vo mne. Krv upírov. Nesmierne sa mi uľavilo. Bála som sa, že im po premene budem chcieť ublížiť, ale nič také sa nestalo. Oboch som ich šťastne vyobímala.
"Vieščo je dnes za deň a dátum mami?" opýtal sa Damonko.
"Myslím, že pondelok. Sedemnásteho. Prečo?" zamračila som sa a spýtavo sa zahľadela na moje vysmiate detičky.
"Áno! Presne! A za týždeň sú Vianoce," veselo vyhlásila Lilly. Aha! Tak toto je vo veci. Na Vianoce som úplne zabudla. Musím rýchlo nakúpiť nejaké darčeky.
"Príde Ježiško a donesie nám veľa darčekov ako minulý rok! " Uvedomila som si, že toto budú naše prvé spoločné Vianoce. Prvé Vianoce dvojičky trávili so mnou, Bonnie a Caroline. Ich druhé Vianoce s Damonom a - zrejme - aj s Katherine. No a Ninine prvé a zároveň jediné Vianoce sme slávili my dve plus Stefan. Tento rok to bude iné. Budeme spolu ako rodina. Musíme!
"No, ale Ježiško príde len vtedy ak ste boli celý rok dobrí," upozornila som ich so zdvihnutým varovným prstom.
"My sme neboli dobrí len tento rok. My sme dobrí stále," hrdo vyhlásila Lilly. Jej brat s ňou ihneď súhlasil.
"V tom prípade sa nemáte čoho báť. Ježiško určite príde," uistila som ich s úsmevom. Potom sme sa všetci traja vybrali do kuchyne pripraviť raňajky. Damon s Ninou ešte spali.
Popri robení raňajok som premýšľala aké darčeky tento rok kúpim. Deti, Caroline, Bonnie Damon... Tento rok toho musím kúpiť dosť. Už, aby som začala...
"Dobré ránko miláčkovia," ozval sa zrazu Damon vo dverách. Len v trenkách, rozospatý, rozcuchaný, držiac jeho najmladšie dieťatko v náručí. No proste na zožratie! Ninu posadil k dvojičkám a prešiel ku mne.
"Dobré ránko," povedal, objal ma a pobozkal.
"Dobré aj tebe," usmiala som sa a znova ho netrpezlivo pobozkala. Chcela som však omnoho viac. Byť upírkou je ťažké. Všetky moje hormóny sa zrejme zbláznili. Nebyť Damona, ktorý ma jemne od seba odstrčil, vrhnem sa tam na neho. V kuchyni a pred deťmi!
"Prepáč," povzdychla som zničene. Damon sa len lišiacky usmial začo som ho plesla po zadku: "Prestaň sa uškŕňať! Celé moje telo sa zbláznilo," povedala som červená ako paprika, no s úsmevom.
"Si novorodená upírka. Je to normálne a len chvíľkové. Za chvíĺu sa naučíš ovládať," odmlčal sa: "Možno," dodal, znova s tým jeho lišiackym úsmevom.
"Pako," skonštatovala som a naoko nahnevane som šla za deťmi k stolu. Damon sa celé raňajky vyškieral a ja som ho prepaľovala nenávistnými pohľadmi.
"Čo robíš?" opýtal sa, keď po raňajkách umýval riad a ja som vytáčala Caroline.
"Volám Caroline."
"Načo preboha?" chcel vedieť.
"Damon, ak si si nevšimol za týždeň sú Vianoce a my nemáme jediný darček. A s deťmi ísť nakupovať nemôžeme," vysvetľovala som a čakala kým sa ozve Caroline.
"Bože! Na Vianoce som úplne zabudol!" priznal.
"No veď aj ja. Ahoj, Caroline nemohla by si nám dnes postrážiť deti?" opýtala som sa.
"Jasne. Budem rada. Zavolám si aj Bonnie ako výpomoc."
"Ďakujem. Si zlatíčko."
"Nemáš zač. O chvíľu sme tam."
"A čo by ste chceli od Ježiška?" počula som Damona z obývačky, keď som dovolala. S úsmevom na perách som šla za nimi. Všetci štyria sedeli na gauči a Damon sa ich vypytoval na darčeky. Deti odpovedali rovnako ako každé iné dieťa v ich veku: "Hračky! Veľa hračiek! A bábiky. Autíčka. Bicykle!" prekrykovali sa.
No, tak to bude fuška, pomyslela som si a šla k nim. Sadla som si na Damona, ten ma objal a pobozkal na vrch hlavy.
"To ste museli byť veľmi dobrí, keď chcete toľko darčekov," usmiala som sa. Všetci traja súhlasne prikývli, a tak nám nezostávalo nič iné než ísť nakupovať darčeky zatiaľ čo Bonnie a Caroline strážili naše ratolesti.
VIANOCE (24.12.2012)
VEČER:
"Už spia?" opýtala som sa Damona, keď schádzal dolu schodmi. S úsmevom prikývol: "Kde sú darčeky?" opýtal sa.
"V spálni. Ale nemali by sme ešte počkať? Aspoň do nejakej polnoci. Aby sa nezobudili."
"Nezobudia sa. Úplne som ich vyšťavil. Najmenej do ôsmej ráno by som ich nečakal," povedal s lišiackym úsmevom. Tiež som sa usmiala. V tej chvíli som bola asi najšťastnejší človek planéty. Bola som s Damonom. Milovala som ho a on miloval mňa. S úsmevom a upírskou rýchlosťou som sa mu hodila okolo krku. Na chvíľu ostal len prekvapene stáť no potom mi objatie opätoval.
"Čo sa stalo, že si taká prítulná? Hm?" opýtal sa a jemne mi dal pramienok vlasov za ucho. Potom ma pohladkal po líci. Chcela som ho pobozkať! No nielen to. Chcela som viac! Omnoho viac! Zas ta spaľujúca túžba...
"Nič. Len ťa proste strašne milujem," povedala som a nedočkavo ho pobozkala. Bozk mi vášnivo a taktiež naliehavo opätoval. Vkĺzla som mu pod tričko a vtom bozk prerušil. No nie úplne. Presunul ho na krk: "Elena! Nezabudni, že sa máš naučiť ovládať!" šepkal a znova ma bozkával na krk. No len chvíľu. Potom sa odo mňa odtiahol a lišiacky usmial. V očiach mu pohrávali veselé iskričky.
"Fajn! Ja sa teda ovládam! Ideme po darčeky!" povedala som naoko naštvane. Voľky - nevoľky som sa od neho odtrhla a vyšla hore schodami do našej izby. Damon ma následoval. V izbe - presnejšie v skrini - sme mali uložené všetky darčeky.
Všetkým trom nešim detičkám sme kúpili bicykle, dievčatám bábiky a melému Damonovi autíčka a všelijaké autodráhy. Nine - ktorý obľubuje plyšáky - všelijaké zvieratká z plyšu a aby to bolo fér tak k darčekom pre Damona sme pridali obrovské auto - v ktorom by sa mohol voziť aj on sám - a k darčekom pre Lilly sme pridali veľkú tabuľu na písanie a stavanie z geometrických tvarov. Pre Car a Bonnie som vybrala náhrdelníky v tvare srdca s nápisom BEST FRIENDS. Trocha teenegerské, ale nič iné ma nenapadlo. Damon bol najväčší problém. Absolútne som nevedala čo mu mám kúpiť. Nakoniec som vyhrabala nejaké naše spoločné fotky a dala ich zarámovať. Rámčeky boli dva. Jeden bol strieborný s červenými srdiečkami, v ktorom bola naša svadobná fotka a druhý bol len taký obyčajný s nejakými kvietkami, ktorého vnútro sme zdobili my piati - ja, Damon, dvojičky a Nina. Myslím, že sa mu to bude páčiť. Aspoň dúfam...
RÁNO (25.12.2012):
Zobudil ma buchot na prízemí. Ešte skôr než som sa úplne prebrala som vedela, že sú to moje detičky radujúce sa z darčekov. S úsmevom na perách som sa pritúlila k Damonovi.
"Mám pocit, že sa bicyklujú. Mali by sme tam ísť skôr než im napadne, že dolu schodmi je to väčšia zábava ako po rovine," navrhol Damon ešte v polospánku.
"To im nenapadne." Bola som si tým istá. Aj, keď....
"To si mysleli aj naši rodičia a skončilo to Stefanovým zašívaním hlavy." Predstava malých bratov Salvatorovcov bicyklujúcich sa dolu schodmi kým ostatný v dome ešte spia, bola komická. Neubránila som sa úsmevu.
"Dobre, veď už idem!" povedala som lenivo, nasadila si župan a šla dole. Damon predpokladal - alebo skôr počul - správne. Deti sa na svojich nových bicykloch premávali z jedného kúta obývačky do druhého.
"Dobré ránko," pozdravila som s úsmevom. Vtom deti zastali a rozbehli sa ku mne: "Mami, pozri čo nám tu nechal Ježiško. Tento rok sme museli byť naozaj veľmi dobrí," hovorili vzrušene a oči sa im ligotali od nadšenia. Z tohtoročného Ježiška mali naozaj radosť a ja spolu s nimi. Som rada, že sme ani jedného nesklamali. Deti mňa aj Damona - ktorý medzi tým zišiel dole - odviedli k stromčeku a ukazovali nám darčeky, ktoré nám už boli veľmi dobre známe. To však deti ani netušili. Potom sme všetkým trom povedali nech idú do izby nájsť vhodné miesto pre ich nové hračky. Keď sme osameli, Damon sa načiahol pod stromček a vytiahol ešte jeden darček.
"Myslím, že tento tu Ježiško nechal pre teba." Podal mi darček a ja som ho netrpezlivo otvárala. Damon si ma zatiaľ skúmavo prezeral s tým svojím typicky oslnivým a arogantným úsmevom. Keď sa mi darček podarilo konečne otvoriť, držala som v ruke akúsi čiernu krabičku. Spýtavo som sa pozrela na Damona. Úsmev sa mu rozšíril. Keď som pochopila, že vysvetlenie od neho zrejme nedostanem, krabičku som otvorila. Bol to náhrdelník. Nádherný zlatý náhrdelník v tvare srdiečka.
"Wow! Je nádherný," usmiala som sa so slzami na krajíčku.
"A to nieje všetko," povedal Damon a srdiečko odo mňa prevzal. Zrazu ho rozpolil. Až teraz som si všimla, že srdičko visí na dvoch nie na jednej retiazke.
"Jedna polka je tvoja. Tá druhá je moja. Teraz už bude každému jasné, že ty si moja a ja som tvoj. Naveky," hovoril to s očami upretými do tých mojích. Zo srdca, úprimne, z lásky. Už som sa neovládla. So slzami v očiach som sa mu hodila okolo krku. Damon si ma pritiahol do lona. Keď som sa trocha upokojila, Damon mi moju polovičku srdiečka uviazal okolo krku. Ja som to isté spravila s jeho polovičkou. Usmiali sme sa na seba a pobozkali.
Ďalší na rade bol môj darček. S jednou rukou ovinutou okolo Damonového krku som sa poň načiahla.
"Naozaj som netušila čo ti mám dať." Podala som mu darček: "Dúfam, že sa ti bude páčiť," dodala som. Damon začal s úsmevom rozbaľovať.
"Sú nádherné. Ďakujem," usmial sa Damon po prezretí fotografií čo som mu darovala. Potom ma vášnivo pobozkal. A tak sme tam sedeli v objatí, vychutnávajúc si lásku toho druhého.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Andul Andul | 16. ledna 2013 v 21:00 | Reagovat

Krásné :) Zčátek mi přišel troch kpírovaný ze seriálu, ale jinak úžasné, takově romantické :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama